ATLAS AnimaliaChordata
Amphibia
Anura
Hylidae
Phyllomedusinae
Phyllomedusa
Výskyt: pralesy Južnej Ameriky (S Bolívia, Z a S Brazília, JV Kolumbia, V Peru, J a V Venezuela, kde žije arborikolným spôsobom života s nočnou aktivitou
Rozlíšenie pohlavia: Samec dosahuje 91-103 mm., samička až 111-119 mm
Zvukový prejav: Hlas samca
Potrava: Týmto majestátnym žabám možno podávať ako potravu primerane veľký druh hmyzu (svrčky, šváby, saranče atď.), ktorý pred podaním poprášime vitamínovo-minerálnym doplnkom. Ako občasné spestrenie kŕmnej dávky možno skrmovať aj jedno dňové holíčatká myší. Potravu podávame dospelým denne, pričom ako kŕmna dávka nám poslúži 4 až 6 jedincov hmyzu. Mladé jedince kŕmime menším druhom hmyzu a denne. V zásade platí, že podávaný druh hmyzu alebo inej zložky potravy by nemal byť väčší, než ako je šírka hlavy žaby. Tento druh má sklon k obezite, preto by sme nemali prekrmovať.
Chov: Tieto veľké, plaché žaby chováme v dostatočne priestrannom pralesnom teráriu s dostatočným priestorom na pohyb. Vzhľadom na to, že Phyllomedusa bicolor rada lozí, skáče je potrebné zariadenie terária vyberať dostatočne pevné, stabilné. Nezabudnime na umiestnenie vhodných konárov, koreňov, nejedovatých rastlín s dostatočne pevnými listami. Vhodné je použiť zadnú i bočné steny terária obložené stromovou kôrou. Na dno môžeme položiť rašelinu zmiešanú s uschnutým lístím, vyššiu vrstvu rašelinníku, mulčovaciu kôru, ale aj hygienické mokré obrúsky. Nevyhnuté je nielen časté rosenie vlažnou vodou, ale aj dostatočne priestranný bazén s často menenou vodou. Častým rosením či umelou hmlou sa snažme udržovať vlhkosť okolo 60-70%.
Osvetľovacie teleso je vhodné umiestniť mimo samotného terária (riziko popálenia chovancov), ale pomocou neho sa snažme udržovať dennú teplotu na 25 – 26 ºC a nočnú na 21ºC. Vhodné je vytvoriť v teráriu aj chladnejšie miesto s nižšou teplotou. Mladé jedince vyžadujú UVB osvetlenie na úrovni zloženia 2 – 3% pre ich zdravý rast, u dospelých je to až 5% UVB.
Pozn: Phyllomedusa bicolor je druh známy aj svojou jedovatosťou. Práve tento druh žiab používajú niektoré domorodé kmene k výrobe biologicky aktívnych peptidov. Sekrét ich kože totiž obsahuje deltorphin, deltorphin I, II a deltorphin dermorphin. V prípade kontaktu s kožným sekrétom z P. bicolor sa dostavia popáleniny, bolestivé hnačky, vracanie a celkový kolaps. Ľudia z kmeňa Mayoruna si sušený kožný sekrét úmyselne aplikujú do rán na svojom tele a tým si vyvolajú bolesť i žalúdočné ťažkosti, ktoré ich majú počas lovu na zver ponechať v stave bdelosti.
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk