Zo všetkých strán počuť, ako človek má blízko k prírode. Že do nej patrí. Že si ju chráni ako veľkú vzácnosť. Ale realita je mnohokrát práve opačná. Pre názorný príklad nemusíme ísť vôbec ďaleko. Postačí, ak zostaneme doma a pozrieme sa na unikátnu, jedinečnú lokalitu akou je sústava Levických rybníkov, ktorá sa rozprestiera za našimi Levicami. O jej význame niet pochýb. Z pôvodných pokusných plôch určených na pestovanie ryže a neskorší hospodársky chov kaprov i ďalších sladkovodných rýb, ktorý pretrval doposiaľ, sa stala vodná plocha miestom na život a hniezdenie pre obrovské množstvo migrujúceho a aj celoročne sa tu vyskytujúceho vtáctva. A nie je ich vôbec málo! 
Levické rybníky sú krásne aj na skorú jar (27.3.)
foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Ornitológovia tu len v posledných rokoch napočítali neuveriteľných 156 druhov vtáctva. Samozrejme, ich počet počas krutej zimy klesá, ale i tak sa tu zdržuje takmer 20 druhov. A to píšeme len o vtáctve. K nimi treba pripočítať mnoho druhov hmyzu, obojživelníkov, plazov i cicavcov. Tento nekonečný zástup vzácnych druhov živočíchov, samozrejme, dopĺňajú aj rastliny.
Bučiačik močiarny (Ixobrychus minutus), ktorý našiel svoju zbytočnú smrť hneď pri vstupe na lokalitu CHA Levické rybníky, v tesnej blízkosti náučnej tabule o tejto vzácnej lokalite
foto: Peter Hoffmann, azraelangelo-photo.deviantart.com
Prístup ľudí, nielen domácich Levičanov, je voči živej prírode nie vždy pozitívny. A nie vždy zas negatívny. Mnoho návštevníkov Levických rybníkov živú prírodu rešpektuje a správa sa k nej s patričnou úctou. Levičania sa zaujímajú o život v prírode, čo je len dobre. No nie pre nich som napísal tieto riadky. Trápia ma ľudia, ktorí si nevážia našu prírodu a jej živé dietky. A ich negatívne, do prírody zasahujúce aktivity trvajú už dlhú dobu. Netreba pritom zabúdať, že Levické rybníky neboli len tak pre nič za nič vyhlásené za Chránený areál, v ktorom ale pre človeka platia isté zákony a zákazy. A tie by mal dodržiavať každý z nás. Napokon, Levické rybníky nie sú ani športový areál a dokonca ani oddychová zóna, hoci si to mnoho ľudí myslí. Opak je pravdou.
Trojica zastrelených lysiek čiernych (Fulica atra) na brehu jedného rybníka sústavy CHA Levické rybníky, ktoré boli založené na ochranu aj vodného vtáctva...Výsledkom je každoročné zastrelenie množstva operencov
foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Vďaka dlhotrvajúcej korona pandémii sa v zime posledný rybník zmenil na verejné, prírodné klzisko. Nemám nič proti, ale mrzí ma dôsledok prítomnosti ľudí. S odchodom snehu sa vynorilo obrovské množstvo odpadu, ktorý tam práve títo návštevníci zanechali. Pre skutočného priateľa prírody platné pravidlo "Čo si si do prírody doniesol, to nech odíde s tebou" očividne týmto ľuďom nič nevraví. Škoda. Plastové fľaše, papieriky, igelit sa budú v prírode pomaličky rozkladať desiatky rokov. A zaťažovať prírodu. Ak sa taký plast dostane do tráviaceho traktu živočícha, zabije ho. Človeka to ale očividne nezaujíma.
Mysliac si, že išlo len o jednorazovú aktivitu, ma príchod leta vyviedol z tohto omylu. Posledné rybníky sa zmenili na prírodné kúpaliská. Plné kúpajúcich sa ľudí, nafukovačiek a smetí. Zvuky prírody vymenili hlasy reprodukovanej hudby z rádií. A, čo je ešte viac znepokojujúce, aj zbytočných mŕtvoliek nesmierne vzácnych živočíchov. Obojživelníkov, plazov, vtáctva. Pri pohľade na fotografie mŕtvych nesmierne vzácnych bučiakov sa mi chce kričať: "Ľudia, majte, prosím, rozum!"
Bučiak veľký, Botaurus stellaris na ploche CHA Levické rybníky. Je možné, že zbytočne zahynul pri strete s prechádzajúcim autom, možno vletel do elektrických drôtov nad miestom jeho nálezu. Pravé kridlo mu pravdepodobne už po skonaní zničila kosačka na trávu - kostrnky boli ostro uťaté v jednej rovine. Okolie jeho nálezu totiž práve kosili.
foto: Peter Hoffmann, azraelangelo-photo.deviantart.com
Sústavu Levických rybníkov človek využíva aj na prechádzku. A často aj so svojím štvornohým miláčikom. V období hniezdenia vtáctva je to ale tak rušivý a nebezpečný element, že kľudne môže mať ďalekosiahle negatívne dôsledky. Treba si uvedomiť, že mnohé vtáčie druhy sú citlivé na vyrušenie práve pri hniezdení a v tom čase vyžadujú pokoj a kľud. Ak tlak zo strany človeka pretrváva, neváhajú opustiť svoje hniezdo a vajíčka alebo už vyliahnuté mladé ponechať svojmu osudu. A ten, verte, nie je pre mláďa, často odkázané na starostlivosť svojho rodiča vôbec priaznivý. V najhoršom prípade si jeho rodičia nájdu inú lokalitu a naše rybníky budú obchádzať z ďaleka.
Pri našich cestách za prírodou, a to aj na Chránený areál Levické rybníky, upozorňujeme psíčkarov na to, že ich prítomnosť počas hniezdenia vtáctva je, slušne napísané, nežiadúca. Za tie roky sme si vypočuli nejedno agresívne slovo či výhovorky. Od výmyslu sveta. Ale aj tie odkrývajú našu ľudskú bezohľadnosť, bezočivosť, aroganciu, neúctu a agresiu. Preto prosím, psíčkari, keď už musíte so psíkom na prechádzku, majte ho na vôdzke (vodítko) a nepúšťajte ho od seba ďaleko. Ste predsa milovníci živej prírody, alebo nie? Buďme patrične hrdí, že príroda je tak blízko nás. Nemusíme za ňou chodiť ďaleko a príroda sa rozhodla prísť k nám.
Lokalita výskytu nášho najfarebnejšieho operenca, včelárika zlatého (Merops apiaster) na unikátnej lokalite Krížny vrch pri Leviciach. Tá sa vďaka mohutnej rodinnej výstavbe zmenila zo zelenej lúky plnej života na miesto, kde namiesto prírody vyrástli rodinné domy a zničili čo sa len dalo...Najsmutnejšie na tom ale je, že zničenie lokality udobril aj odborný inštitút svojím kladným stanoviskom. Názorný príklad, keď peniaze vyhrajú nad prírodou a zdravým rozumom
foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Prosím, nezabúdajme, že prírodu máme len jednu. Ak o ňu prídeme, a k tomu smerujeme, bude náš život prázdny. Akoby bez ducha. Bez zmyslu. Príroda vypĺňa náš život, je našou neoddeliteľnou súčasťou a človek je na nej bytostne závislý. Napriek tomu v posledných rokoch už na vlastnej koži cítime, ako sa narušená príroda dokáže podpísať pod naše vlastné zdravie. A nielen to.
Bufotes viridis
foto: Peter Hoffmann, azraelangelo-photo.deviantart.com
Udalosti, ktoré sme doteraz zhliadli iba vo varovných filmových dokumentoch alebo čítali v podobne zameraných novinových článkoch a vždy sme nad nimi len mávli rukou, lebo to predsa nie je naša realita, sa pretavili do prítomnosti. Táto desivá, šokujúca realita sa nedeje kdesi na druhom konci sveta, ale priamo pod našimi oknami. Hmatateľne. A o zlepšovaní globálnej situácii sa nám môže len zdať.
Nie nadarmo sa vraví, že sme deťmi prírody. Tak sa ale voči nej, prosím, správajme. Všetci. Do jedného. Príroda bez nás môže jestvovať. Ale človek bez nej? Nie. Je súčasťou nášho života. V dobrom i v zlom. Pomáha nám žiť. Upokojovať, nachádzať v sebe stratený pokoj v tom našom uponáhľanom svete. Príroda je len jedna. Iná tu už nebude. Pre nikoho z nás...
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk