Nevieme si vážiť to, čo máme. A o našej prírode to platí viac než by sa zdalo. Dôkazov je hneď niekoľko. Neďaleko Bratislavy leží mnohým známa a vzácna lokalita Šúr (označovaná aj ako Jurský Šúr), ktorá je národnou prírodnou rezerváciou v katastrálnom území obce Svätý Jur s rozlohou 655 ha. Predmetom ochrany je mokraď s výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí izolovaného zvyšku pôvodného barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou je riedky dubovobrestový les nazývaný Panónsky háj. Lokalita bola 2. júla 1990 zaradená do zoznamu rámsarských lokalít medzinárodného významu. Šúr vznikol zhruba pred desaťtisíc rokmi, v mladších štvrtohorách, v priehlbni pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Hodnotné sú aj tunajšie zvyšky mokrých a rašelinových lúk po obvode jelšového lesa a teplomilné brestové dúbravy Panónskeho hája. Rastie tu niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín. Odborníci tu zistili výskyt viacerých druhov živočíchov nových pre vedu alebo novozistených pre územie Slovenska.A práve v tesnej blízkosti tejto rezervácie má vyrásť obytná štvrť s viac než 500 rodinnými domami. Už teraz sa zbierajú podpisy pod petíciu za záchranu rezervácie Šúr. Do dnešného dňa ju podpísalo už viac ako 5-tisíc ľudí.
Pripravovaný projekt s názvom Šúrske lúky zaberie 410 518 štvorcových metrov, z ktorých väčšinu tvorí orná pôda. Súčasťou novej obytnej štvrte je aj pešia promenáda, park, obchody či viac ako tisíc parkovacích miest. S výstavbou v Chorvátskom Grobe by sa malo začať o dva roky, už dnes však vyvoláva nesúhlas. Pozemok, ktorý je od roku 2017 vo vlastníctve cyperského investora Bellheaven Limited.
Developer tvrdí, že chránené územie nie je ohrozené. „Samotný projekt sa realizuje mimo územia chránenej krajinnej oblasti (CHKO), čiže nezasahuje do územia rezervácie. Máme však pripravené konkrétne opatrenia, aby sme predišli prípadným vplyvom novej rezidenčnej zóny na túto jedinečnú oblasť,“ citoval konateľku Bellheaven Slovakia Miriam Patiovú denník SME.
„NPR Šúr je jedinečné a nenahraditeľné chránené územie európskeho významu a táto výstavba ho môže veľmi vážne ohroziť,“ prikláňa sa k petícii environmentalista Jaromír Šíbl. Podľa Štátnej ochrany prírody posudzovaním vplyvu výstavby na životné prostredie sa v súčasnosti zaoberá aj ministerstvo životného prostredia.
(šč)