Zdalo by sa, že chrčky, ktoré si osídlili naše príbytky nemajú aké tajomstvo skrývať. Ale skutočneťMusíme sa však vrátiť do histórie našej Zeme. Pred 18 700 až 10 000 rokmi se na juhozápade Severnej Ameriky výrazne oteplilo klíma. Z miest, na ktorých sa dnes rozkladá Mohavská púšť, práve vtedy zmizli jalovce a nahradili ich porasty krov kreosotu (Larrea tridentata). Túto časť sveta okrem iných obyvateľov obývali práve chrčky, ktoré sa museli rozhodnúť pre jednu z možností ako prežiť. Buď sa prispôsobiť, alebo jednoducho odísť. Vybrali si prvú možnosť.
Neotoma lepida, čiže chrčok púštny sa pôvodne živili mierne jedovatými jalovcami, ktoré pomocou svojich pečeňových enzýmov dokázali úspešne detoxikovať. Kreosot, ktorý obsahuje jedovatú pryskyricu, je omnoho toxickejší než jalovec. V populácii týchto drobných tvorov sa však po nástupu krov našli jedinci, ktorí si dokázali poradiť i s novým druhom jedu. Buď už mali všetky potrebné gény, alebo sa v ich "detoxikačných" génoch objavila nová mutácia.
Tak si vedci z University of Utah predstavujú scénár, ktorý chrčkom púštnym umožnil i naďalej obývať pôvodné teritórium. Výsledky ich odbornej štúdie ukazujú, že chrčky z Mohavskej púšte na rozdieľ od svojich príbuzných z iných oblastí majú aktívnych 24 génov, ktoré im pomáhajú vysoko jedovaté listy stráviť bez problémov.
Výsledky tejto štúdie publikuje časopis Molecular Ecology.
Foto: www.d91.k12.id.us