3.8. Demänovskú jaskyňu slobody objavil 3. augusta 1921 Alois KRÁL za pomoci A. MIŠURU a ďalších prieskumníkov suchým najspodnejším ponorom Demänovky. V roku 1922 sa začali sprístupňovacie práce prerazením nového vchodu asi 10 metrov nad Objavným ponorom a v roku 1923 sa inštalovalo dočasné elektrické osvetlenie. Časť jaskyne od Mramorového riečiska cez Veľký dóm až po Zlaté jazierko bola sprístupnená už 10. augusta 1924. V roku 1931 sa inštalovalo definitívne elektrické osvetlenie a sprístupnená trasa sa predĺžila do Ružovej siene a o odbočku do Hviezdoslavovho dómu.Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Demänovskej doliny v severnej časti Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina. Jaskyňou prechádza podzemný tok Demänovky, ktorá pramení pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier na nekrasovom území a do podzemia sa ponára na Lúčkach. Na povrch sa dostáva jaskyňou Vyvieranie severne od Demänovskej jaskyne slobody. Z bohatej sintrovej výplne v jaskyni sú unikátne sintrové lekná a iné jazerné formy i excentrické stalaktity. Ďalej upútajú mohutné sintrové vodopády a stalagnáty, sférolitické stalaktity a mnohé ďalšie formy stalaktitov i stalagmitov.
V Medvedej chodbe sa našli kosti jaskynného medveďa (Ursus spelaeus). Doteraz sa v jaskyni zistili štyri druhy netopierov, v posledných rokoch netopier obyčajný (Myotis myotis) a podkovár malý (Rhinolophus hipposideros).
Zdroj: Správa slovenských jaskýň