22.7. Predné časti Belianskej jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia, o čom svedčia uhľom písané nápisy. Na dlhé roky však ostala jaskyňa utajená. 22. júla 1881 do jaskyne prenikli J. HUSZ a J. BRITZ. Na ďalších objavoch až do Dómu trosiek sa v rokoch 1881 a 1882 podieľali A. KALTSTEIN, I. VERBOVSZKY a J. BRITZ. Pôvodným vchodom sa zásluhou A. KALTSTEINA Belianska jaskyňa sprístupnila už 6. júla 1882 v úseku po Palmovú sieň, dolným vchodom od roku 1883. Elektricky osvetlená je jaskyňa už od 29. novembra 1896.Belianska jaskyňa sa nachádza vo východnej časti Belianskych Tatier nad Tatranskou Kotlinou na území Tatranského národného parku. Vytvorená je v strednotriasových vápencoch koróziou a eróziou vôd z topiaceho sa snehu a ľadu alebo silných zrážok. Zameraná dĺžka jaskyne je 3018 m. V jaskyni sú zaujímavé sintrové vodopády, pagodovité stalagmity i viaceré jazierka. Bohato sú zastúpené aj iné formy sintrovej výplne.
Zdroj: Správa slovenských jaskýň