Národný park Nízke Tatry (NAPANT) bol pred 40 rokmi zriadený vládnym nariadením zo dňa 14. júna 1978. V Slovenskej republike (SR) sa nachádza spolu deväť národných parkov (NP).Národné parky predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo zriadené predovšetkým na ochranu ekosystémov a trvalé zachovanie charakteristických príkladov fyzicko-geografických regiónov, zdrojov a druhov v čo najprírodnejšom stave, pričom je súčasne zaručená ekologická stabilita a rozmanitosť. Na Slovensku je NP jedna zo zákonom stanovených kategórií chránených území. V súlade s európskymi i svetovými kritériami plnia NP dve základné úlohy: zachovanie vzácnej prírody a jej sprístupnenie pre realizáciu turistických a voľnočasových aktivít.
Masív Nízkych Tatier je po Vysokých Tatrách najvýznamnejším geografickým a relatívne vysoko ekologickým stabilným celkom Slovenska. Nízke Tatry predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ-západ v dĺžke takmer 100 km. Sedlo Čertovica delí pohorie na časť Ďumbiersku na západe a Kráľovohoľskú vo východnej časti. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahuje na Ďumbieri - 2043 m n.m. a najnižšiu pri Banskej Bystrici - 355 m n.m.
Nariadením vlády Slovenskej socialistickej republiky (SSR) č.119/78 Zb. bol zriadený a vyhlásený Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Rozloha tohto u nás najväčšieho chráneného územia bola vymedzená na 205.085 ha vrátane ochranného pásma. Po prehodnotení stavu územia, najmä vzhľadom na nové majetkovoprávne vzťahy, bol vypracovaný návrh úpravy hraníc národného parku i ochranného pásma. Na základe toho v roku 1997 Nariadením vlády SR č.182/97 Z.z. bola podľa nových hraníc stanovená výmera národného parku na 72.842 ha a ochranného pásma na 110.162 ha.
Cestovný ruch prináša do Národného parku Nízke Tatry nielen pozitívne, ale aj negatívne vplyvy. K pozitívnym môžeme zaradiť napríklad rast starostlivosti o krajinu, jej údržbu, zintenzívnenie ochrany či snahu o zachovávanie pôvodnej a jedinečnej prírody. Negatívnymi vplyvmi sú premena pôvodného prírodného prostredia na svet turizmu, ide najmä o stratu hodnoty krajiny rastom fragmentácie - budovaním zjazdových dráh, prístupových komunikácií, lanoviek či vlekov.
Zdroj: http://napant.sopsr.sk/