Písal sa rok 1958, kedy sa do rúk vtedajšieho sekretára Miestneho národného výboru Štefana Vojtáša dostal paleontologický nález panciera Emys orbicularis. Šlo o výliatok medzipancierovej dutiny dôkladne zakonzervovaný v kameni travertínu. Bol to dôkaz prítomnosti Emys orbicularis na území okresu Levíc, alebo sa tento nález dostal do depozitov Tekovského múzea pod číslom 2971 len náhodou? Aby sme sa o ňom dozvedeli čo najviac, pátranie musíme začať na samom začiatku...Nielen v pravekej živici možno nájsť pozostatky vtedajšieho života. I taký „obyčajný“ kus kameňa môže v sebe ukrývať veľkú vzácnosť.
Emys orbicularis, naša jediná pôvodná korytnačka kedysi skutočne obývala veľkú časť nášho územia a zanechala za sebou zopár nezmazateľných stôp. Či už v podobe malých populácií Emys orbicularis, ktoré ešte stále obývajú niektoré časti nášho štátu (predovšetkým je to NPR Tajba), alebo v kuse rôznych nerastov. Medzi nimi i travertínov.
Travertínmi nazývame sladkovodné vápence, ktoré sa vyzrážali z presýtených roztokov bohatých na CaCO3 v podobe kyslého uhličitanu vápenatého Ca (HCO3)2 za pomerne nízkych teplôt. Na rýchlosť ich vyzrážania, farbu a tvar vylúčeného travertínu mal vplyv predovšetkým nerastný obsah vody, jej teplota, množstvo CO2, povrch krajiny, organizmy, ktoré sa nachádzajú vo vode a geologicko - tektonická stavba krajiny.
Travertín je osobitným druhom vápenatých hornín. Tvorí ho kalcit a aragonit. Chemicky je zhodný s vápencom (CaCO3), odlišujú sa však vekom a pôvodom. Vzniká usadzovaním z prameňov a pramenných potokov s vápenatou vodou. Pramene vyvierajúce z veľkej hĺbky majú zvýšený obsah minerálnych látok, ktoré sa usadzujú po výstupe na povrch. Najviac minerálnych látok sa usadzuje v bezprostrednej blízkosti prameňa, čím sa vytvára travertínová kopa s otvorom uprostred. Minerálne látky sedimentujú veľmi rýchlo, takže pri ponorení rastliny či predmetu sa tieto obaľujú kôrou travertínu, čím sa obalený predmet konzervuje. Vyvierajúce minerálne pramene často vytvárajú kaskádovité stupne rôzne sfarbené látkami, ktoré priniesli na povrch. Rýchlou sedimentáciou minerálnych látok sa vytvárajú platne, na ktorých neraz vznikajú vodopády, sintrové kaskády, terasy a kopy. Travertín je pórovitý, vrstevnatý, často (vrstevnato) prúžkovaný. Má bielu farbu, no často býva zafarbený do žlta, hneda i siva. Najčastejšie sa používa ako dekoračný kameň (obkladačky, benátska dlažba a pod.).
Miesto ťaženia travertínu v Leviciach
Foto: Štefan Čambal
Ortofotomapa terénu paleontologického náleziska Emys orbicularis. Modrou vyznačená sústava Levických rybníkov, bodovým znakom A je vyznačená lokalita Vápnik(274,4 m. n.m.), kde sa zaznamenal paleontologický nález Emys orbicularis
Autor: Michal Trojanovič
Travertín predstavuje mäkkú vápnitú horninu, ktorej vznik je závislý od teploty a chemizmu vody, z ktorej sa vyzráža, od prítomnosti CO2 vo vode a organizmov nachádzajúcich sa v tejto vode. Samozrejme jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré priamo súvisia s tvorbou a s procesom vzniku travertínu je geologické podložie a vlastne celková geologicko - geomorfologická situácia v predmetnom území. Travertín patrí nesporne medzi veľmi zaujímavé horniny ako po stránke genetickej, tak i petrografickej. Momentálne sa v levickom okrese travertíny neťažia. Všetky zachovalé travertínové kopy resp. travertínové polia sú vyhasnuté, takže podliehajú veľmi silným eróznym vplyvom, ako je intenzívna poľnohospodárska činnosť, ale i poveternostné podmienky (voda, mráz, činnosť organizmov). Travertínové lomy, krátery sú zdrojom vzácneho paleontologického materiálu z obdobia dôb medzi ľadových, keď dochádzalo k výraznej tvorbe tejto horniny (Šiklóš), historického významu (Santovka), ale i významu petrografického (Zlatý ónyx, Šiklóš, Vápnik).
Ortofotomapa paleontologického náleziska Emys orbicularis. Modrou vyznačená sústava Levických rybníkov, bodovým znakom A je vyznačená lokalita Vápnik. Pohľad od Levíc
Autor: Michal Trojanovič
Celkový pohľad na kus travertínu, ktorý obsahoval výliatok medzipancierovej dutiny...
Foto: Štefan Čambal
...Emys orbicularis, ktorá sa podľa paleontologického nálezu v minulosti vyskytovala aj v okolí Levíc
Foto: Štefan Čambal
Fosílne nálezy korytnačiek druhu Emys orbicularis, v tomto prípade príslušníka Infratriedy Testudinata, Radu Chelonia, Podradu Cryptodirida, Čeľade Emydidae, ktorej história vzniku siaha až do eocénu a je teda označovaná za recent, sú jasným dôkazom, že jej výskyt bol autochónnym na celom území Slovenska. Vari najznámejší nález pochádza z Gánoviec, okolie Popradu z posledného interglaciálneho obdobia. Nálezca J. PETRBOK ho našiel v travertínovom lome ako výliatok medzipancierovej dutiny (O. ŠTĚPÁNEK, Čas. uč, spol. Šafaříkovy, Bratislava, 1934). Tento nález je uložený v depozite múzea v Spišskej Novej Vsi.
Dátum 1989 nesie ďalší nález skameneliny Emys orbicularis pochádzajúci z lokality Dreveník v Spišskom Podhradí (Krempaská 1989). U neho nám však absentujú podrobné záznamy, z ktorých častí sa skladal.
Foto: Štefan Čambal
Ak by sme sa detailne pozreli na paleontologické nálezy Emys orbicularis v susedných Čechách, mnohé by nám to prezradilo aj o nálezoch zo Slovenska. Štěpánek (1949) vo svojej práci venovanej obojživelníkom a plazom zemí českých uvádza, že fosílny nález Emys orbicularis (prvá správa o ňom je od Dr. VL. ZÁZVORKU) pochádzajúci z Přezletic (determinoval Dr. O. Štěpánek) má pôvod v intergraciále gunz-mindelskom, ktorý býva paleontológmi situovaný ku koncu pleistocénu a ktorý nasledoval po tzv. prvej dobe ľadovej gunzskej. Nález pozostával z druhej ľavej costale E. orbicularis. Okrem neho sa v danej práci spomína aj nález panciera E. orbicularis v kultúrnej jame v Bubenči u Prahy. Podobné úlomky pochádzajúce z pancierov E.orbicularis sa našli v mnohých segmentoch (Dr. SKUTIL, Věda Přírodní) v takýchto kultúrnych jamách. O ich pôvode sa predpokladá, že boli privezené ľuďmi z juhovýchodu ako predmet ozdobný alebo liturgický. Aj z tohto dôvodu ŠTĚPÁNEK vo svojej práci vyslovuje domnienku, že niektoré moravské lokality E.orbicularis možno pokladať za pôvodné.
Pohľad na výliatok medzipancierovej dutiny karapaxu Emys orbicularis ako celok
Foto: Štefan Čambal
Zaujímavosťou je poznámka o 19 náleziskách Testudo hermanni a Testudo (Testudo) graeca na Morave a Čechách. V uvedenej práci z roku 1949 Štěpánek jasne naznačuje, ako bola už v tej dobe Emys orbicularis vzácnym a len sporadicky sa vyskytujúcim plazom na Morave i na Slovensku. Podľa neho sa na územie Čiech, resp. Moravy dostala v súvislosti s hustotou osídlenia susedných štátov. Prekvapujúco fosílny nález Emys orbicularis označil ako Emys turfa (E. turfa), pričom uvádza fosílne nálezy na rôznych miestach Európy, konkrétne aj v severnom Nemecku, Škandinávii, pričom predpokladá, že v dobe praeglaciálnej, alebo v teplejších interglaciáloch bola E. orbicularis (v staršej literatúre sú jej paleontologické nálezy označované aj ako Emys turfa, ale i ako Cistudo lutaria var. turfa - KURCK, 1917) celkom bežným plazom po celej Európe.
Foto: Štefan Čambal
Okrem fosílneho nálezu v Přezleticích uvádza nález aj v travertíne gánoveckom na Slovensku (Dr. O. Štěpánek, Ing. J. Petrbok). Živé nálezy E. orbicularis na území Čiech označuje za umelo vysadené a lokality na Morave a Slovensku pokladá za autochtónne, pričom uvádza lokality v oblastiach nazvaných "haličskou, karpatskou a maďarskou". Podľa súvislého výskytu v oblastiach čiernomorských možno pokladať E. orbicularis k prvkom pontickým.
Pohľad zvrchu na výliatok medzipancierovej dutiny, vidno jej nápadné preliačenie do typického tvaru karapaxu Emys orbicularis
Foto: Štefan Čambal
Pohľad zvrchu na kostennú časť "karapaxu" výliatku medzipancierovej dutiny
Foto: Štefan Čambal
Pohľad zboku na typický miskovitý tvar medzipancierovej dutiny, kde ležal samotný "pancier"
Foto: Štefan Čambal
Miskovitá priehlbina dutiny
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
V depozite Tekovského múzea v Leviciach je uložený ďalší unikátny doklad o výskyte Emys orbicularis v Levickom okrese – veľmi dobre zachovalý "karapax" a časť "plastrónu" tohto taxónu spolu i s geologickým podložím, kde sa vytvoril otvor, v ktorom spočíval samotný výliatok medzipancierovej dutiny. Označenie karapax a plastrón sú zámerne v úvodzovkách, keďže v skutočnosti ide v tomto prípade o skamenelé vnútorné mäkké časti tela s výrazne zachovalým segmentom kostenných častí panciera korytnačky. V zbierkach Tekovského múzea je uložený ako celok skladajúci sa z dvoch častí pod evidenčným číslom 2971. Pôvodný travertínový blok má rozmer 32 cm x 15,5 cm (šírka - dĺžka). Samotná vytvorená dutina má šírku 11,5 cm, dĺžku 15 cm, pričom odtlačok kostí "karapaxu", resp. výliatok medzipancierovej dutiny leží na ploche 11,5 cm a 10 cm (šírka - dĺžka). Výliatok medzipancierovej dutiny, resp. jeho vrchná časť - "karapax", je celistvý a dobre zachovalý pancier o veľkosti 14,5 x 10 cm v kuse travertínu. Dutina, z ktorej bol "karapax" vyňatý, sa tiež zachovala a je jasne determinovateľná pomocou odtlačku vnútornej štruktúry, ktorý je zreteľný na podkladovom kameni travertínu. Výška výliatku "karapaxu" je 59 mm. Pôvodne sa predpokladalo, že "plastrón" sa nezachoval, ale pri podrobnej analýze vykonanej dňa 23.4.2009 sa s prekvapením zistilo, že okrem "karapaxu" je viac menej dokonale naznačená aj "plastrónová" časť panciera s dĺžkou 14,5 cm x 10 cm (šírka).
Výliatok medzipancierovej dutiny - "karapax"
Foto: Štefan Čambal
Výliatok medzipancierovej dutiny - "karapax" zvrchu
Foto: Štefan Čambal
Výliatok medzipancierovej dutiny - "karapax"
Foto: Štefan Čambal
Výliatok medzipancierovej dutiny
Foto: Štefan Čambal
Výliatok medzipancierovej dutiny - pohľad spredu
Foto: Štefan Čambal
Veľmi dobre zachovalé zostali u kostenného "kaparaxu" (samotný "karapax", nie jeho priamy odtlačok) predovšetkým neuralia, suprapygalia, sčastipygale a pleuralia. U samotného odtlačku je však poškodená prevažná časť kostenného "karapaxu". Nuchale, peripheralia a veľká časť neuralia s pleuralia sú však poškodené, alebo úplne absentujú. Pri "plastróne" možno mierne nezreteľne rozpoznať xiphiplastron, hypoplastron a iba sčasti aj epiplastron.
Aby sme pochopili problematiku stavby panciera korytnačiek, musíme si priblížiť aj jeho vznik.
Už triasové formy korytnačiek mali dobre vyvinutý pancier, i keď z väčšieho počtu elementov, než tomu bolo u neskorších a recentných foriem. Počet presakrálnych stavcov sa u nich redukoval vždy na desať. Korytnačky sú jedinou skupinou stavovcov, u ktorých sú rebrá umiestnené vo vnútri od elementov pletenca lopatkového. U skupiny Cryptodirida, kam patrí aj Emys orbicularis, sa mesoplastra celkom zakrpatila, ale skupina Cryptodirida ju má zachovalú.
Pancier korytnačiek je spoločným derivátom epidermis a škáry. Jeho vnútorná rohovitá vrstva vzniká z epidermis /tá sa podieľa na pokrytí aj čeľustí/. Pod rohovitou vrstvou je endesmálne vznikajúca kosť osifikujúca zo škáry. Pancier sa člení na klenutú dorzálnu časť (carapax) a spodnú plochú časť (plastron). Karapax sa skladá z troch hlavných typov dosiek: okrajové - marginalia, rsp. peripheralia, dorzálna mediánna rada je tvorená doštičkami prirastajúcimi k stavovcom, a tak sa nazýva neuralia (predné a zadné doštičky v tejto rade sa volajú napr. pygale,nuchale...)a medzi nimi leží rada doštičiek tzv. pleuralia, resp. costalia. Plastrón je tvorený v úseku medzi predným a zadným párok končatín párovými doskami (predný hypoplastrón, zadný hypoplastrón), vpredu pri okraji otvoru pre predné končatiny je po oboch stranách epiplastrón (medzi nimi uprostred pár endoplaster, sing.endoplastrón), vzadu xiiphiplastrón. Je predpoklad, že epiplastrón a endoplastrón sú homologické s dermálnymi kosťami pletenca lopatkového (clavicula a interclavicula). Všetky tieto dosky vzájomne spája pilovitý šev a takisto epidermálna vrstva je zložená zo štítkov oddelených výraznými hranicami. Epidermálne štítky a kostenné doštičky však spolu alternujú, čiže ich švy neležia presne nad sebou.
Kostenný "karapax" výliatok - pokus o schématický náčrtok
Kostenný "karapax" odtlačok - pokus o schématický náčrtok
Kostenný "plastrón" výliatok - pokus o schématický náčrtok
Je nesporne zaujímavé, že Schmidt (1977) vyslovil podozrenie pohlavia nálezu na samičku a odôvodňuje svoje tvrdenie tým, že samičky majú pancier konkávny. Ale je to omyl - nie samičky, ale samce majú plastrón konkávny.
"Plastrón" sa zachoval len sčasti a nevykazuje žiadne znaky tak typické pre samce (konkávnosť - preliačenosť do vnútra). Pôvodne sa autor tejto predkladanej práce domnieval, že nápadný výstupok v zadnej časti karapaxu výliatku je typickým samčím znakom, ako to uvádzajú iné práce, ale v tomto prípade nemožno daný znak pokladať za smerodajný.
Výliatok medzipancierovej dutiny "plastrón" - vľavo zadná časť panciera
Foto: Štefan Čambal
Sú na výliatku medzipancierovej dutiny - "plastróne" nápadné vydutiny v dolnej časti fotografie časťou spojovacieho mostíka medzi "plastrónom" a "karapaxom"ť Vidno mierne naznačené jednotlivé kostenné časti "plastrónu"
Foto: Štefan Čambal
Výliatok medzipancierovej dutiny - "plastrón" - hore sa nachádza zadná časť panciera
Foto: Štefan Čambal
Výliatok medzipancierovej dutiny - "plastrón"
Foto: Štefan Čambal
Výliatok medzipancierovej dutiny - "plastrón"
Foto: Štefan Čambal
Tento pozoruhodný a cenný nález z čias štvrtohôr, Pleistocénu je jasným dôkazom a svedectvom výskytu Emys orbicularis aj na území Levíc a najbližšieho okolia, bol získaný ako dar (!) v dvoch kusoch (pancier a kameň /travertín/) od neznámeho človeka. Zápis v knihe depozitov Tekovského múzea v Leviciach nesie nasledovné údaje: 2971 – skamenelá korytnačka, travertín, 2 ks (kaparax + kameň), darované ! MNV LV – 18. IX. 1958, Šiklóš, 50,- korún(cena).
Nález sa skladá z dvoch častí - travertín a samotný výliatok medzipancierovej dutiny
Foto: Štefan Čambal
Nič viac a nič menej sa už asi nedozvieme. Zaujímavé sú optické nezrovnalosti ako boli oba predmety získané. Ak boli darované, prečo bola zapísaná suma 50,- korún ako cena daných predmetov. Ak boli oba predmety zakúpené, prečo sa tam ocitol údaj o ich darovaní a prečo autor týchto zápiskov neuviedol aj meno, priezvisko danej osoby. Údaj MNV, teda Mestský národný výbor v Leviciach tiež nie je v tejto súvislosti jasný. Našťastie však nechýba údaj o lokalite – Šiklóš alebo teda Vápnik. Poznámka "optická nezrovnalosť" tu je na mieste. Treba pripomenúť v akom období bol predmetný nález získaný. Podľa svedkov oných čias sa každý podobný nález musel pod hlavičkou MNV zapísať do knihy napr. zbierok a oceniť hoc symbolickou cenou nezodpovedajúcou skutočnej hodnote daného nálezu. Tak sa stalo aj v našom prípade. Ale otázka absencie mena nálezcu, darcu je stále nezodpovedaná a už asi aj navždy zostane.
Ortofotomapa paleontologického náleziska Emys orbicularis. Vľavo hore sa nachádzajú Levice, bodovým znakom A je vyznačená lokalita Vápnik
Autor: Michal Trojanovič
Celková štúdia výliatku medzipancierovej dutiny
Foto: Štefan Čambal
Tu naše putovanie po stopách unikátneho nálezu Emys orbicularis na území Levíc končí. Zdanlivo. Napriek tomu, že chýbajú ďalšie detailné informácie k tomuto nálezu, oveľa podstatnejší je fakt, že preukázateľne sa Emys orbicularis v blízkom okolí Levíc vôbec vyskytovala. To je na tomto náleze opradenom drobnými záhadami to najpodstatnejšie.
Za možnosť odborne pracovať s nálezom a takisto nahliadnuť do depozitov Tekovského múzea ďakujem RNDr. Vladimírovi Smetanovi, samostatnému odbornému pracovníkovi TM v Leviciach a Mgr. Ivanovi Balážovi PhD. z Fakulty Prírodných Vied - Katedra ekológie a environmentalistiky UKF v Nitre, bez ktorých ochoty a odbornej pomoci by článok ťažko vznikol.
Literatúra:
KREMPASKÁ, Z. 1989: Paleontologické nálezy mastodonta a výliatky korytnačky močiarnej, na lokalite Dreveník pri Spišskom Podhradí, Zborník východoslovenského múzea v Košiciach XXXIV, Prírodné vedy: 61- 66.
ŠTĚPÁNEK, O. 1949: Obojživelníci a plazi zemí českých, Archiv pro přírodovědecký výzkum Čech, Svazek I. (nová řada), Číslo 1., Praha
SCHMIDT, Z. 1977: Emys orbicularis (L.) from travertines of the Vápnik in Mýtne Ludany in the Ipeľská Pahorkatina upland, Západné Karpaty, sér. paleontológia, 2-3, P. 27-232, Geol.úst.D. Štúra Bratislava
Pohľad zvrchu na výliatok medzipancierovej dutiny
Foto: Štefan Čambal
Detail dutiny s kostennou časťou "karapaxu"
Foto: Štefan Čambal
Panoramatický pohľad na paleontologické nálezisko Emys orbicularis pri Leviciach
Foto: Štefan Čambal
Vápnik (Šiklóš) v ktorého lome sa pravdepodobne našiel unikátny nález
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Foto: Štefan Čambal
Miesto depozitu nálezu Emys orbicularis v travertíne - Tekovské múzeum v Leviciach
Foto: Štefan Čambal
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk