Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Herrmann Joachim-Hans: Amphibien im Aquarium

Článok zo sekcie Literatúra

obrázokZ knižnice teraristu Vydavateľ: Ulmer Eugen Verlag
strán: 168
rok vydania: 1994
jazyk: nemecký
ISBN: 3-8001-7287-9

Publikácií, ktoré by sa svojím obsahom venovali obojživelníkom nie je na trhu až tak mnoho. Preto každá, hoci aj vydaním staršia knižka, je prínosom v poznaní tajomného života tejto skupiny živočíchov.



Hans -Joachim Herrmann sa vo svojom diele venuje obojživelníkom v podrobnom rozsahu a umožňuje tak čitateľovi preniknúť k týmto chvostnatým i bezchvostým tvorom skutočne detailne. Už prvá úvodná kapitola sa venuje tejto skupine živočíchov z historického pohľadu. Obojživelníky mali výrazný vplyv na človeka a prírodu od okamihu, kedy sa vyvinuli z pravekého predka a doposiaľ tvoria neoddeliteľnú súčasť prírody ako celku. Menia život človeka i prírody doteraz nezistenými prvkami a, hoci si to človek odmieta pripustiť, ovplyvňujú ho výrazne nezanedbateľným prínosom. Hoci tlak človek na ekosystém je priam zdrvujúci a sebazničujúci, aspekt a výrazný prínos obojživelníkov je nespochybniteľný. Obojživelníky sprevádzajú človeka od nepamäti a to aj bez náročných požiadaviek. Postačí im iba pramálo: životný priestor. Ten priestor, ktorý im výrazne uberá práve človek.



Pod kožu sa týmto tvorom pozrieme aj v ďalšej kapitole venujúcej sa samotnému pôvodu celej druhovej šírky obojživelníkom. Tvorom, ktoré len nedávno vynorili z vodného prostredia. A hoci časť obojživelníkov pokračuje vo svojom živote aj mimo vodného prostredia, je naň naďalej priamo i nepriamo naviazaná. Svojou anatómiou, biológiou, etológiou alebo životnými nárokmi na prostredie. V celej publikácii nájdeme až 85 názorných ilustrácií, ktoré život obojživelníkov priblížia ešte viac detailne a názorne. Dozvieme sa o ich orientačných zmysloch, adaptácii celého tvora na život, spoznáme jednotlivé zmysly, ich vzájomnú komunikáciu a na detiastkach príkladov nazrieme aj do sveta etológie správania sa či prenikneme do embryonálneho vývoja obojživelníkov.



Časť pod názvom Akváriá pre obojživelníkov nás nechajú nahliadnuť do sveta nielen chovateľského. Autor knižky nám podrobne predstaví ako si vyhotoviť nádrže vhodné pre úspešný chov jednotlivých skupín žiab i mlokov. Zasvätí nás do tajov technického zázemia nutného na chov tejto skupiny tvorov, ale aj priblíži svet vodných rastlín, ktoré možno s úspechom pestovať vo vodnej časti akvária alebo akvaterária. Nazrieme aj do každodenných starostí s udržovaním, čistením, kŕmením a samotným chovom obojživelníkov. Samostatnou podkapitolou chovu sú aj choroby a hygiena chovov. Samozrejme nám autor ponúka hneď niekoľko podnetných informácií čerpajúcich z vlastnej skúsenosti ako chorobám predísť alebo, keď sa v chove už objavia, ako s nimi úspešne bojovať.



Od sveta biológie je len kúsok ku etológii rozmnožovania obojživelníkov. A ten je pestrejší, než by sme čakali. Na množstve ilustrácií sa čitateľovi ponúka vo svetle, v akom by ho ani nečakal. Dozvie sa ako samec mloka z rodu Eurycea využíva na nájdenie samičky svoje kožné výrastky po bokoch hornej pery, ako zaujímavo sa dokáže dvoriť svojej samičke, ale pozrieme sa detailne aj na predkopulačné správanie sa u mloka Necturus lewisi, chovateľsky známych žiab Xenopus laevis a Hymenochirus boettgeri, na ich samotný proces rozmnožovania, ktorý je dobre spracovaný a to aj u inej príbuznej žaby Pipa carvalhoi a Pipa pipa. Nechýbajú podrobné informácie o vývoji nakladených vajíčok a vyliahnutých lariev. Záver tejto kapitoly tvorí zaujímavá tabuľka prinášajúca informácie o maximálnom veku akého sa môžu obojživelníky dožiť (napr. maximálny vek 55 rokov bol zaznamenaný u mloka Cryptobranchus alleganiensis, na opačnej strane je žabka Pseudhymenochirus merlini, ktorá sa dožije iba 1 roka.



Nosnou časťou knižky je pasáž venujúca sa chovu jednotlivých druhov chvostnatých a bezchvostých obojživelníkov. Mnohé poznáme zo svojich chovov, ale niektoré sú v nich vzácne, či v záujmových chovoch len mimoriadne ojedinele zastúpené. Sem patria unikátne veľmloky ako napr. Andrias davidianus, Andrias japonicus, Cryptobranchus alleganiensis. U každého druhu nájdeme uvedené ich systematické zaradenie, výskyt, dosahovanú veľkosť, biotopné nároky a údaje o nárokoch na ich chov. Nechýbajú snímky daných druhov a ich biotopy, ale veľkým plusom sú nielen mapy ich výskytu, no predovšetkým perovky, zobrazujúce medzidruhové a medzirodové rozlíšenie, štruktúru ich sfarbenia, vajíčka a larvárne štádiá. Takto sú spracované, vrátane už spomenutých veľmlokov) druhy ako je Necturus alabamensis, Necturus beyeri, Necturus lewisi, Necturus maculosus, Necturus punctatus, Proteus anguinus, Amphiuma means, Amphiuma phloeter, Amphiuma tridactylum, Pseudobranchus striatus, Siren intermedia, Siren lacertina, Ambystoma andersoni, Ambystoma dumerilii, Ambystoma lacustris, Ambystoma lermaense, Ambystoma mexicanum, Ambystoma taylori, Eurycea nana, Eurycea neotenes, Eurycea tridentifera, Eurycea tynerensis, Gyrinophilus paleucus, Haidetriton wallacei, Typhlomolge rathbuni, Typhlomolge robusta, Chthonerpeton braetstrupi, Chthonerpeton corrugatum, Chthonerpeton erugatum, Chthonerpeton exile, Chthonerpeton hellmichi, Chthonerpeton indistinctum, Chthonerpeton onorei, Chthonerpeton perissodus, Chthonerpeton viviparum, Nectocaecilia haydae, Nectocaecilia petersi, Potomotyphlus kaupii, Potomotyphlus melanochrus, Typhlonectes anguillaformis, Typhlonectes compressicauda, Typhlonectes eiselti, Typhlonectes ladigesi, Typhlonectes natans, Typhlonectes obesus, Typhlonectes venezuelensis, Hymenochirus boettgeri, Hymenochirus boulengeri, Hymenochirus curtipes, Hymenochirus feae, Pseudhymenochirus merlini, Pipa arrabali, Pipa aspera, Pipa carvalhoi, Pipa myersi, Pipa parva, Pipa pipa, Pipa snethlagae, Silurana epitropicalis, Silurana tropicalis, Xenopus longipes, Xenopus laevis, Xenopus gilli, „Xenopus ethiopii“, Xenopus borealis, Xenopus clivii, Xenopus muelleri, Xenopus amieti, Xenopus andrei, Xenopus boumbaensis, Xenopus fraseri, Xenopus pygmaeus, Xenopus ruwenzoriensis, Xenopus vestitus, Xenopus wittei a to aj vrátane svojich poddruhov.



Záver knižky je venovaný použitej a odporúčanej literatúre, pomocou ktorej si čitateľ môže ešte viac rozšíriť svoje vedomosti. Nechýba aj menný zoznam autorov, ktorí poskytli cenné informácie a tie sa objavili v knižke. Jej úplný záver tvorí register nemeckých, ale aj latinských názvov, podľa ktorých sa úspešne môže čitateľ orientovať na stránkach knižky. Tá bude určite tvoriť neoddeliteľnú súčasť odbornej knižnice nejedného teraristu alebo akvaristu.

Štefan Čambal, VIVARISTA.sk



Šéfredaktor | 26.10.2017 07:58 | 0 komentárov | 2372x


Dátum: 19.4.2024 19:31:34
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/6586