Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


…a rána nie sú tiché...

Článok zo sekcie Reportáže

obrázok Mesto sa prebúdza do nového rána. Ešte mu vládne tma, ale na obzore pomaličky už svitá. Mesto dýcha a žije si svoj vlastný život. Ľudia sa náhlia za svojimi každodennými povinnosťami. A len mimovoľne počujú akýsi spev...

...To samce drozdov čiernych sa snažia z najvyššieho miesta privítať nové ráno hlasitým melodickým spevom. Drozdí spev môžeme počuť od skorej jari až do leta. Najskôr, už vo februári, začínajú spievať roční samčekovia. Drozdí spev je taký zvučný, že prehluší aj dopravný ruch. Mláďatá drozda čierneho sa vo všeobecnosti začínajú učiť spievať už od 19 dňa života.
Zaujímavosťou je, že sa učia predovšetkým dialektu, ktorý je typický pre danú drozdiu populáciu. Drozdí spev je jedným z najkrajších zo všetkých spevavcov. Rozoznáme ho ľahko podľa akoby apatickej flautovej melódie, ktorá sa nesie široko ďaleko krajinou a jeho prenikavé trilkovanie často nepohltí ani hluk mesta. Aj preto ho počuť skoro zrána a večer, keď ruch mesta utícha. Jeho dobrému šíreniu napomáha aj ranné a večerné hoci len mierne ochladenie a oproti rušnému dňu relatívne ticho.
Už koncom februára, začiatkom marca sa drozdí spev niesol našimi Levicami. Každá mestská štvrť mala svojho čierneho „pána na krídlach“. Spočiatku sa ozval zrána, no s príchodom marca sa sústredil skôr na večerné hodiny medzi štvrtou až pol šiestou. V prvej májovej dekáde je vtáčí spev najintenzívnejší ráno medzi pol piatou a šiestou, potom aj večer medzi dvadsiatou a dvadsiatouprvou hodinou. Májová intenzita spevu potrvá približne do konca druhej dekády júna. Vtedy sa operence nápadne odmlčia. Súvisí to s útlmom činnosti pohlavných žliaz a tiež s výmenou peria, ktorá vtáky energeticky veľmi vyčerpáva. Do spevu im nebude aj preto, lebo budú mať starosti s výchovou mláďat.

Spev operencov plní v ich živote viaceré funkcie. Poväčšine spievajú len samce, a to z radu spevavcov. Spevom oznamujú svojim sokom, že územie, kde spievajú, je už obsadené a že tam neznesú iného samca. Dá sa teda povedať, že v skutočnosti nejde o spev, ale o vyhrážanie sa, varovanie voči inému samcovi. Pospevovaním však samce lákajú do zvoleného teritória samičky a uchádzajú sa o ich priazeň, aby spolu založili nové potomstvo.
Ako ale drozd vie, kedy sa začala jar a kedy sa má pustiť do spevu? Nuž, môže za to svetlo. Zvýšením jeho množstva spúšťajú niektoré mozgové bunky vtákov hormonálne reakcie, ktoré sa prejavia v správaní zvieraťa snahou o prilákanie partnera. Aj keď vedci vedeli, že zmeny ročných období vyvolávajú v mozgov vtákov silné odozvy, presný mechanizmus fungovania tohto „kalendára" nebol jasný. Neskôr sa zistilo, že pri ich vystavení svetlu reagujú gény v bunkách na povrchu mozgu a že tiež začnú vylučovať hormón stimulujúci štítnu žľazu. Predtým nebolo možné tieto pozorovania vykonávať, pretože skenovanie tisícok génov umožnili až najmodernejšie technológie. Prebudený hormón bol v minulosti spojovaný hlavne s rastom a metabolizmom, pomáha však stimulovať hypofýzu a tak spúšťa produkciu ďalších hormónov, na základe ktorých sa začnú zväčšovať pohlavné orgány a vták reaguje spevom, aby sa mal s kým spáriť.

Každý spevavec má v sebe akési vnútorné hodinky, kedy spieva. Krátko po štvrtej hodine precitne z polospánku v mestských parkoch a v záhradách červienka. Tá svojím plačlivým spevom zobudí žltochvostov lesných, drozdy čierne. Ďalšie operence sa zobúdzajú v tesnom slede, medzi poslednými tie druhy, ktoré nocujú v dutinách stromov.
Každý vtáčí druh je naprogramovaný na určitý prah svetla, pri ktorom sa zobúdza a začína spievať. Keďže do dutín stromov sa svetlo dostane neskôr, sýkorky, ďatle, brhlíky vstávajú medzi poslednými. Avšak až za úplného svitania sa ako posledné zobúdzajú vrabce domové, ktoré hlasito vítajú nový deň. Náš drozd čierny si bude môcť oddýchnuť, načerpať nové sily pre večerné predstavenie. Aj vďaka nemu rána a sklonky dňa nie sú tak tiché ako sa zdajú...

Text: Štefan Čambal
Foto: archív



Šéfredaktor | 19.5.2017 16:54 | 0 komentárov | 565x


Dátum: 17.10.2018 19:50:24
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/6010