Za krásami našej prírody Na sútoku riek Dunaja a Moravy, tam, kde sa stretávajú strany troch štátov, nachádza sa skvostný výsek slovenskej prírody so všetkými svojimi tajomnými zákutiami, miestami plnými tých najväčších pokladov. Živých pokladov slovenskej prírody.
Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Pod názvom Dowina sa spomína vo Fuldských análoch 864.
Hradný kopec bol súvisle osídlený od mladšej doby kamennej až po súčasnosť. V čase Veľkej Moravy tu bolo jedno z jej hlavných sídiel. Najstaršia časť hradu je z 13. storočia. Je zaujímavosťou, že hrad istý čas papierovo patril i známej Alžbete Báthoryovej. Počas jeho histórie ho vlastnili aj rody Garajovcov, Keglevičovcov a Pálffyovcov.
V roku 1809 horný hrad vyhodili do povetria napoleonské vojská. Hrad sa zapísal do slovenskej histórie povesťami. Jedna z povestí hovorí o tom, ako zomierajúca hradná pani venovala svojim dcéram - dvojičkám dve jablká. Tie mali byť symbolom ich šťastného života. Preto si ich vzájomne vymenili. Netušili, že sa obe zaľúbili do mladého poľovníka a on zasa netušil, že sa stretáva s dvomi navlas rovnakými dievčinami. Až raz sa stretli všetci traja... Jedna zo sestier v zlosti hodila o zem jabĺčko a vzápätí sa naplnilo matkino proroctvo - jej sestra na druhý deň zomrela. Na mieste, kde sa rozbilo jabĺčko, vyrástla jabloň. Ani druhé dievča sa dlho netešilo zo života. Nasledujúcu noc sa premenila na čiernu kozu. A tak sa občas návštevníkom Devína zjaví smutná čierna koza, ktorá potom objedá listy jablone...
Toto miesto osídlené od praveku, je súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus, je to dôležitá veľkomoravská obranná pevnosť, Rastislavovo kniežacie hradisko. V 13.-tom storočí postavili stredný a horný hrad, ďalšie úpravy vykonali v druhej polovici 16. storočia, v roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Od 30-tych rokov 20. storočia sa tu realizuje archeologický výskum, v jednotlivých častiach hradu sú vyznačené pôdorysy objavených stavieb. V suteréne stredného hradu je výstavná miestnosť, súčasťou horného hradu sú čiastočne upravené jaskyne. Ako spomienka na historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval Ľudovít Štúr, je tu umiestnená pamätná tabuľa.
Rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, v období rakúsko-uhorských bojov o Devínsku bránu, keď na hradnom kopci vznikol kamenný, rozmermi však omnoho menší pohraničný strážny hrad. Jeho základom bola polygonálna strážna veža s obranným múrom, ktorú postavili na vrchole skalného brala. K rozsiahlejšej výstavbe hradu prišlo potom až v prvej polovici 15. storočia, keď vybudovali východné predhradie s novým obytným palácom. Roku 1460 sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí zriadili druhé predhradie. Vtedy postavili južne od skalného brala na osamele stojacom skalnom stržni menšiu polygonálnu strážnu vežičku s cimburím, nazývanú podľa povesti Panenskou vežou.
Prestavbu horného hradu spolu s výstavbou nového opevnenia na južnom a severnom svahu urobili v dôsledku tureckého nebezpečenstva Báthoryovci, ktorí boli jeho majiteľmi v rokoch 1527 - 1606. Posledné opevňovacie práce uskutočnili na hrade Pálffyovci v druhej polovici 17. storočia, v čase opätovného tlaku Turkov na Viedeň, keď vznikla na severnom svahu mohutná hranolová bašta. Po zániku tureckého nebezpečenstva Devín stratil obranný význam a v 18. storočí sa začal rozpadávať. Jeho zánik urýchlili aj napoleonské vojská, keď roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria.
V roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
V lete do Devína prichádza veľké množstvo turistov či už zo zahraničia alebo zo Slovenska, aby si obzreli Devínsky hrad. Samozrejme sa tu vyskytuje veľké množstvo zvierat a rastlín.
Tunajšiu prírodu môžeme vychutnať a spoznať aj tak, že sa vyberieme náučným chodníkom vedúcim nivou Moravy. Je to líniový, samoobslužný, obojstranný, letný aj zimný náučný chodník s prírodovedným, ochranárskym a kultúrno-historickým zameraním. Na trase dlhej 21 km vedúcej od Devína po Vysokú pri Morave sú vybudované 4 prístupové cesty: Devín, Devínska Nová Ves, Devínske jazero a Vysoká pri Morave. Po trase je rozmiestnených 16 informačných tabúľ a 4 vstupné panely s trojjazyčnými textami. Náučný chodník vedie územím mokraďových ekosystémov, ktoré sú unikátne v strednej Európe, chránené Ramsarskou konvenciou o ochrane mokradí. Trasa je nenáročná a možno ju prejsť peši za šesť hodín.
Chodník je vhodný pre turistov i cykloturistov a v pvej časti (Devín – Devínska Nová Ves) aj pre korčuliarov.
Pestrosť rastlinných druhov, ktoré možno vidieť na náučnom chodníku je daná rozmanitosťou stanovíšť. Ich rozmiestnenie je úzko späté s výskytom vody. Cyklotrasa miestami prechádza ucelenými lesnými komplexami, ktoré predstavujú fragmenty lužných lesov. Druhovo najbohatšie sú však zaplavované, pravidelne kosené lúky, kde na 10 m2 možno nájsť viac ako 50 rastlinných druhov. Lúky v tejto oblasti, pokiaľ ide o zachovalosť a rozlohu, nenájdeme už nikde v strednej Európe. Rovnako pestrá je i fauna nivy Moravy. V rieke a jej prítokoch bolo zaznamenaných až 62 druhov rýb, čo ju zaraďuje medzi druhovo najbohatšie rieky v Európe. Unikátnymi vzácnosťami sú hrebenačka vysoká (Gymnocephalus baloni) a kolok väčší (Zingel zingel). Z obojživelníkov tu možno stretnúť väčšinu druhov žiab vyskytujúcich sa na Slovensku, medzi nimi i vzácnu rosničku zelenú (Hyla arborea) a hrabavku škvrnitú (Pelobates fuscus).
Plazy sú zastúpené len nejedovatými druhmi hadov, dobré podmienky pre život tu nachádza vzácna užovka fŕkaná (Natrix tessellata). V poslednej dobe sa na tejto lokalite zaznamenal výskyt aj nášho jediného jedovatého hada – Vipera berus.
Nie je tu ničím výnimočným stretnúť sa vyhrievať aj jaštericu zelenú (Lacerta viridis), či jaštericu obyčajnú /krátkohlavú/ (Lacerta agilis), ktoré sa vyskytujú v celej tejto oblasti, užovku hladkú (Coronella austriaca), užovku obyčajnú (Natrix natrix) či užovku stromovú (Zamenis longissimus), ktoré patria do sveta plazov, ktorých prítomnosť na Devíne spôsobilo, že táto lokalita je nimi priam povestná. V jazierkach vedľa Moravy sa nachádza veľa obojživelníkov ako je mlok bodkovaný (Triturus vulgaris), ale aj veľké množstvo žiab ako kunka žltobruchá (Bombina variegata), ropucha zelená (Pseudepidalea viridis), skokan rapotavý (Rana ridibunda), skokan hnedý (Rana temporaria).
Je tu, samozrejme, aj veľa druhu entomofauny: májka obyčajná (Meloe proscarabaeus), májka fialová (Meloe violaceus), bystruška lesklá (Carabus obsoletus) a mnohé ďalšie.
Niva rieky Moravy bola zaradená medzi významné vtáčie územia (Bird Life International). Hniezdi tu 118 druhov z celkového množstva 176 tu zaznamenaných druhov vtákov. Nechýbajú medzi nimi bociany, volavky, chriaštele, beluše, rybárik obyčajný a mnohé iné. Unikátnosťou svetového významu je chrapkáč poľný (Crex crex).
Pokladom zo skupiny cicavcov je bobor európsky (Castor fiber) a netopiere, ktorých tu odborníci zistili 14 druhov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku.
Z Devína vedie bicyklová trasa až do Marchegu, pričom prechádzate cez Devínsku Novú Ves a okolo Devínskej Kobyly až do Sandbergu. Tu sa tak isto vyskytuje jašterica zelena a jašterica obyčajná (krátkohlavá), májka obyčajná a májka fialová. V okolí Sandbergu sa dajú nájsť aj mušle či žraločie zuby, pretože tu kedysi bolo more. Ďalšia zaujímavosť je vápencová skala, ktorá zvetráva a v budúcnosti sa odhaduje jej rozpad.
Toto miesto je oplotené, aby ho ľudia nepoškodovali, ale taký plôtik ľudí nezastaví a ani informačná tabula s varovaním.
Z kopca je krásny výhľad na okolitú krajinu do Rakúska, ale aj na Devínsku Novú Ves, či Devínsky hrad.
Vyberme sa však ďalej, hore po prúde Moravy a prídeme do oblasti, kde už nie sú obytné domy, len malé záhradky. Tu sú väčšie jazierka ako pod hradom Devín a je ich tu aj viac. Dajú sa tu nájsť raky, štuky ale aj mlok bodkovaný či rôzne druhy žiab. Tadiaľto prechádza železničný most do Rakúska.
Naše putovanie Devínom sme začali povesťou a tak jednou z mnohých aj skončíme. Povesť vraví, že z nej skočila nevesta v svadobný deň, keď jej rodina zabila jej nastávajúceho rytiera Mikuláša a ju chcela dať do kláštora.
Nech už sa odohrala tak či onak, príroda je v Devíne a jeho okolí neskutočne rozmanitá a nádherná. Ak neveríte, môžete sa o tom presvedčiť na vlastné oči. Rozhodujúce je, že neoľutujete...
Text a Foto: Agama