Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Alarmujúce rozmery obchodu so živočíchmi a rastlinami

Článok zo sekcie Na Slovensku

obrázok Medzinárodný obchod s ohrozenými živočíchmi a rastlinami prináša miliardy dolárov ročne, ale zároveň vyvoláva značný pokles týchto druhov vo voľnej prírode. Nakoľko obchodovanie so živočíchmi a rastlinami dosiahlo takých veľkých rozmerov, v roku 1973 bola akceptovaná dohoda, ktorá mala zabezpečiť ochranu fauny a flóry a zabrániť tak úplnemu vyhubeniu v dôsledku komerčného využitia. Táto dohoda je známa pod skratkou CITES (Convention International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora).

Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín bol podpísaný 3.marca 1973 vo Washingtone a začal platiť od 1.júla 1975. Pre vtedajšiu Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol Dohovor CITES platnosť 28. mája 1992. Po rozdelení ČSFR Slovenská republika zabezpečila pokračovanie členstva dňom 1. januára 1993.
Účelom dohovoru je postaviť mezinárodný obchod s voľne žijúcími živočichmi a voľne rastúcimi rastlinami pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, aby sa zabezpečila ochrana ohrozených druhov pred úplným vyhubením vplyvom bezohledného získavania pre obchodné účely. Dohovor CITES obmezuje hlavne obchod s jedincami ohrozených druhov získaných z voľnej prírody, kontroluje však i obchod so živočichmi odchovanými v zajatí.
Predmetom ochrany CITES je približne 35 000 druhov rastlín a 2 500 druhov živočíchov. Jednotlivé druhy sú zaradené do príloh podľa stupňa ohrozenosti.



Predmetom Dohovoru CITES sú všetky opice, nosorožce, medvede, mačkovité šelmy, slon africký a indický, vydry, dravé vtáky, sovy, tukany, všetky druhy papagájov s výnimkou andulky, korely a alexandra malého, krokodíly, veľhady, pytóny, chameleóny, jašterice, morské a suchozemské korytnačky, leguány, motýle.
Z rastlín sú to predovšetkým kaktusy, orchidee (s výnimkou rezaných vypestovaných rastlín), cykasy, aloy, snežienka jarná ale aj niektoré vzácne tropické dreviny.

Dohovor CITES sa však nevzťahuje len na živé zvieratá ale aj na uhynuté, ako aj na ich časti a produkty, ktoré sa z nich vyrábajú (surová alebo spracovaná koža, kožušina,mäso, trofeje, kabelky, peňaženky, lieky, slonovina, rohovina).

Hlavnými vývoznými oblasťmi sú Stredná a Južná Amerika, Afrika a Azia. Hlavnými dovoznými oblasťami sú Severná Amerika, Európa, Ďaleký Východ (Japonsko, Korea, Čína), Stredný Východ a Austrália.

Najčastejšie sa obchoduje s kožami plazov, kožušinami, živými exotickými vtákmi, mušlami, korálmi, kaktusmi a orchideami. Import a export živých jeseterov ako aj kaviáru, mäsa, kostí a ďalších derivátov z jeseterovitých rýb podlieha ustanoveniam CITES. Veľmi prísne je posudzovaný dovoz kaviáru v rámci individuálnej turistiky. Ustanovenia CITES umožňuje, aby jedna osoba doviezla 250 g kaviáru.
Tradičná ázijská medicína ohrozuje existenciu mnohých zvierat a to viac ako ničenie ich životného prostredia. Na Ďalekom východe dopyt po tigrích tabletách, mastičkách z rohu nosorožca a medvedej žlči vzrastá značnou mierou. Zo živočíchov sa tak stávajú farmaceutické výrobky. Práve tigre a medvede sú akousi štvornohou lekárňou. Aziati pripisujú tigrom zázračnú silu a schopnosti. U tigra neostane nevyužitá ani jedna časť. Kosti zmierňujú reumatické bolesti, obsahujú totiž gáfor a mentol, ktoré zmierňujú zápaly, zuby sa využívajú na liečenie astmy a besnoty, oči na liečenie epilepsie, chvost proti kožným chorobám, mäso na pálenie žáhy a liečenie malárie. Výťažok zo škorpionieho jedu má silný analgetický účinnok a dokáže zvýšiť imunitný systém. Prášok z rohu nosorožca v tradičnej čínskej medicíne sa považuje za účinný prostriedok na znižovanie horúčky a na preberanie chorých z delíria a kómy.



Na výrobu tradičných liečív sa v Číne spotrebuje ročne približne 800 kg rohov nosorožcov. Kabar pižmový (Moschus moschiferus) je hubený kôli pižmu, obľúbeného v kozmetickom priemysle.Tento malý jeleňovitý druh žije v Himalájach a v lesoch vysokých hôr Číny. Samec v čase párenia vylučuje z pupočnej pachovej žľazy pižmo, ktoré je jednym z najcennejších živočíšnych produktov na celom svete. Na svetovom trhu stojí 1 kg vonnej látky niekoľko desiatok tisíc dolárov. Značné množstvo používa francúzska parfuméria. Kožušiny medveďov sa taktiež dostávajú na trhy vo veľkom počte. Popri kožušine, druhým dôvodom ich lovu je žlčník. Na tradičných ďaleko - východných trhoch medvedí žlčník v sušenej forme, zomletý na prášok je veľmi vyhľadávaným liekom. Medvedia žlč obsahuje substanciu kyselinu ursudeoxycholovú, ktorej syntetickú formu využívajú lekári na západe na rozpúšťanie žlčových kameňov.

Do medzinárodnej obchodnej siete sa ročne dostáva niekoľko desiatok koží z plazov. Ide na mäjmä o korytnačky, krokodíly a hady. Z koží sa vyrábajú rôzne módne doplnky, ako napr. tašky, topánky, opasky, peňaženky a remienky na hodinky.
Mäso a vajcia z morských korytnačiek slúžia ako zdoj bielkovín pre obyvateľov na tropických pobrežiach. Na pokraj vyhynutia sa dostali vtedy, keď sa stali obľúbenými ako jedlo,koža a ozdobné predmety po celom svete. Hlavne pre bohatú Západnú Európu, Severnú Ameriku. Viac ako polovica živej váhy zvieraťa sa dá skonzumovať. Ale aj časti, ktoré sa nedajú zjesť, sa využívajú ako napr. hrubý pancier karety obyčajnej sa hodí na vyrezávanie a z bočných častí, teda spojovacích mostíkov sa dajú vyrobiť šperky.



Využívanie voľne žijúcich živočíchov pre účely medzinárodného obchodu sú druhou najvážnejšou príčinou znižovania ohrozených druhov na našej planéte a to hneď za ničením ich prirodzených stanovíšť. Okrem živočíchov sú ohrozené vyhubením kôli medzinárodnému obchodu aj rastliny. Preto sú na zozname CITES rôzne druhy orchideí, kaktusov, mliečnikov, aloe, agave cykasy, Väčšina rastlín je vypestovaná zo semien, ktoré sú pozbierané vo voľnej prírode a to v takom množstve, ktoré ohrozuje prirodzenú reprodukciu živej populácie.
Z cibuľovitých rastlín sa na obchodné trhy dostávajú najmä cyklámeny, snežienky a bľedule. Hlavným zdrojom cibúľ je Turecko. Každý rok je vyzbieraných niekoľkomiliónov cyklámenov a snežienok ako aj z iných oblastí bohatých na cibuľovité rastliny a tieto sú potom exportované do Holandska. Tam ich zabalia a obchodujú s nimi po celom svete. Snežienka a štenbergia boli zaradené do prílohy II, pretože predávané na všetkých trhoch Európy pochádzajú zväčša z voľnej prírody. Ic najäčším exportérom je Turecko,ktoré ročne dodáva Holandsku približne 15 milionov cibulí snežienok.



Najnovšou módou v okruhu milovníkov izbových rastlín sú tilandsie z čeľade broméliovitých. Ich anglický názov ( air plants - vzdušné rastliny ) dostali podľa toho, že potrebnú vodu a živiny získavajú zo vzduchu, zrážok alebo im stačia kvapky vody tečúce po kmeňoch stromoch a kameňoch. Väčšina z nich pochádza z Guatemaly. Po Európe ich predávajú najčastejšie nalepené do mušlí, na dreve a kameňoch. Sú tak obľúbené, že v Európe sa ich predá niekoľkomiliónov ročne. Dajú sa rozmnožovať aj umelo, ale kôli pomalému rastu treba aspoň 5 rokov na to, aby dosiahli potrebnú veľkosť a vhodný tvar na predaj. Preto väčšina rastlín v obchodnej sieti pochádza z voľnej prírody.
V posledných rokoch je stále citeľnejšie, že nadmerný zber ohrozuje aj divorastúce liečivé rastliny, ktoré sa nachádzajú v stave ohrozenia. Dopestovanie liečivých rastlín v komerčnom meradle je veľmi malé. To, že rastlina je rozmnožená umelo však ešte neznamená, že nie je zbieraná aj vo voľnej prírode. Také sú napr. druhy horca , ktoré sa ročne expoprtujú v množstve 1.500 ton koreňov cez Čínu. V obchodnej sieti americký žeňšeň sa nachádza aj pestovaný ale aj získaný z voľnej prírody. Situáciu divorastúcich rastlín sťažuje aj povera, že rastliny získané z voľnej prírody sú účinnejšie ako ich pestované druhy.

Ročný obrat mezinárodního obchodu s voľne žijícími živočichmi a voľne rastúcimi rastlinami (bez rybolovu a ťažby dreva) je asi 15 mld USD. Odhaduje se, že objem nelegálneho obchodu predstavuje dalších asi 5 mld USD.
Len legálna časť takýchto obchodov s druhmi CITES zahrňuje ročne:

• 25 000 až 30 000 kusov opíc,
• 2 až 5 miliónov živých vtákov ( z toho 500 000 papagájov z voľnej prírody)
• 10 milionov koží z plazov,
• 15 milónov kožušín,
• 500 milionov tropických rýb,
• 9 až 10 milionov vstavačovitých,
• 30 miliónov snežienok,
• 7 milionov kaktusov


Najúspešnejším obchodným odvetvím je obchod s vtákmi. Ročne je chytených približne 40 miliónov vtákov v ich prirodzenom mieste výskytu. Kupujúci sa najviac zaujímajú o papagáje a dravce. Polovica vtákov uhynie ešte pred transportom počas zajatia. Exportovaných je len druhá polovica vtákov. Transportom uhynie ďalšia tretina. Na každého predaného vtáka pripadá 5 mŕtvych.
Najväčším svetovým nákupným trhom papagájov je USA, potom Japonsko a Západná Európa.
Štáty, ktoré najviac exportujú vtáky vo svetovom meradle:
1.Senegal 44,9 % najväčší export vtákov odchytených v prírode
2.Tanzánia 8,4 %
3.Argentína 7 %
4.Indonézia 6 %
Obchod s dravými vtákmi je hlavne orientovaný na vtákov schopných poľovať ako napr. sokol sťahovavý, sokol rároh, jastrab lesný a iné. Cvičený sokol má hodnotu 5 000 - 20 000 dolárov. Najčastejšími nákupcami sú Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty ale aj Nemecko, USA a Japonsko.



Úspešnosť ochrany nezávisí totiž od rozvoja a úsila ochrany prírody príslušného štátu ale od spolupráce štátov s vhodnými trhmi. Živočíchy bohaté na druhy sa nachádzajú v rozvojových krajinách sveta, kde ochrana prírody je slabá k tomu aby zabránila pašovaniu a kompenzovala obchod ponúkajúci obrovské peniaze. Na druhej strane kupujúcimi sú obvykle obyvatelia najhohatších štátov sveta. Preto Dohovor CITES iba tak môže dosiahnúť svoj cieľ, ak zabráni tomu aby zajaté odchytené voľne žijúce živočíchy sa dostali na nákupné trhy, teda do vyspelých štátov.
Výnosnosť obchodu s ohrozenými druhmi je značná, lebo v chudobných rozvojových krajinách sú ceny často niekoľkonásobne nižšie, než v rozvinutých krajinách. Napr. jeden druh juhoamerického papagája je v Brazílii predávaný na čiernom trhu za 40 USD ale cena v Európe je už 10 000 USD. Jeden kg rohu nosorožca stojí až 60 000 USD, šál z vlny tibetskej antilopy 35 000 USD, ázijská akváriová rybka 5 000 USD, motýľ z Peru 3 000 USD, vzácny kaktus 7 000 USD. Obchod má neuveriteľný zisk z toho, že za odchyt a export sa platí hlboko pod cenu. Nepriznaný tovar má zisk na daniach. Odchyt vrátane dopravy, úhynu, zisku sprostredkovateľovi a obchodníkom je stále lacnejší ako ich umelé rozmnožovanie kôli rozdielu životej úrovne a cenovej úrovne medzi rozvojovými a vyspelými krajinami.
Dohovor CITES je zabezpečovaný jednotlivými členskými štátmi, tzv. zmluvnými stranami, tzv. výkonných a vedeckých orgánov. Sekretariát CITES so sídlom v Ženeve vo Švajčiarsku je podriadený Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP). Jeho hlavná úloha spočíva v koordinácií činností mezi jednotlivými stranami a ich národnými výkonnými orgánmi, v sústreďovaní informacií o rozsahu mezinárodného obchodu so zvieratami a rastlinami chránenými CITES a v neposlednom rade organizuje konferencie členských štátov. Sekretariát spolupracuje so Svetovým monitorovacím centrom ochrany prírody (WCMC) a TRAFFICom (Trade Record Analysis of Flora and Fauna in Commerce), nevládnymi organizáciami z Cambridge (UK), které sa zaoberajú sledovaním a vyhodnocovaním údajov o obchode s ohrozenou prírodou. Z hľadiska boja proti nelegálnemu obchodu s ohrozenými druhmi je významná spolupráca s Interpolom a Svetovou organizáciou colných orgánov (WCO). Interpol zriadil zvláštnu pracovnú skupinu pre vyšetrovanie mezinárodného organizovaného nezákonného obchodu s ohrozenými druhmi.



Kontrola medzinárodného obchodu sa uskutočňuje prostredníctvom vydávania povolení (permitov CITES) na dovoz a vývoz pre druhy zaradené do jednotlivých príloh Dohovoru.Tieto povolenia sú vydávané výkonnými orgánmi jednotlivých strán a sú kontrolované colnými orgánmi všetkých krajín CITES, které obchod uskutočňujú. Povolenie môže byť vydané len vtedy ak vedecký orgán CITES potvrdí, že odberom rastliny alebo živočícha z prírody nedošlo k ohrozeniu druhu. CITES permit je teda akýmsi dokladom o tom , že vývoz alebo dovoz určitej zásielky, ktorá obsahuje rastliny alebo živočíchy je v poriadku z hľadiska ochrany prírody. Dohovor CITES zaisťuje medzinárodný rámec na to, aby sa dalo zabrániť obchodovaniu s druhmi na pokraji vyhynutia a v prípade ostaných druhov zas účinne regulovať obchod prostredníctvom vývozných kôt. Implementácia medzinárodneho Dohovoru CITES do právneho poriadku Slovenskej republiky je zabezpečená prostredníctvom zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V Slovenskej republike je Výkonným orgánom Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré vydáva povolenia na dovoz a vývoz druhov CITES.
Súhlas na vývoz a dovoz chránených druhov živočíchov vydáva Ministerstvo životného prostredia SR - odbor ochrany prírody a krajiny.
Adresa: Námestie Ľudovíta Štúra č.1, 812 35 Bratislava.

Prílohy:
zakon_543_2002
vyhlaska

Ilustračné foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk



Šéfredaktor | 3.12.2007 16:32 | 0 komentárov | 10162x


Dátum: 17.10.2019 12:53:14
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/417