Známy a cyklicky sa vyskytujúci klimatický jav El Niňo by mohol mať obzvlášť intenzívny účinok. Tvrdia to odborníci z amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA).Zástupca riaditeľa centra Mike Halpert vo štvrtok na tlačovej konferencii vo Washingtone povedal, že jeho inštitúcia počíta s tým, že El Niňo by sa mohol zaradiť medzi najsilnejšie od začiatku robenia záznamov v roku 1950.
Najnovší El Niňo sa začal v máji a pravdepodobne potrvá až do jari 2016. Počas neho dochádza k výraznému otepleniu povrchu morí na rovníku a tým aj zmene prúdov, čo môže v závislosti od regiónu vyvolať silné dažde či sucho. Mimoriadnu intenzitu El Niňa predpokladajú americkí vedci na základe prognóz, že povrch Tichého oceánu na rovníku sa oteplí o dva alebo dokonca aj viac stupňov. Takéto oteplenie bolo v uplynulých 65 rokoch namerané iba trikrát: v sezónach 1972/73, 1982/83 a 1997/98.
Doteraz najsilnejší El Niňo priniesol v rokoch 1997 a 1998 výdatné dažde a s nimi spojené záplavy do Peru, Ekvádora, Čile a amerického štátu Kalifornia. Naopak - Indonézia a Papua-Nová Guinea trpeli rekordným suchom a rozsiahlymi lesnými požiarmi.
Súčasný fenomén El Niňo môže podľa Halperta spôsobiť silnejšie dažde na juhu Spojených štátov vrátane extrémnym suchom sužovaného štátu Kalifornia. Tie však pravdepodobne nebudú stačiť vykompenzovať škody spôsobené suchom za ostatné štyri roky, varoval Halpert.
Je tiež pravdepodobné, že kvôli El Niňu bude tohtoročná hurikánová sezóna na pobreží Atlantiku výrazne slabšia, ako sa predpokladalo. Zato na východe a v centrálnej časti Pacifiku treba počítať s intenzívnejšími tajfúnmi.
Fenoménu, ktorý sa vyskytuje každých dva až sedem rokov, dali španielske meno El Niňo (Jezuliatko) rybári loviaci pri západnom pobreží Južnej Ameriky, pretože sa objavoval okolo Vianoc. Pred piatimi rokmi priniesol El Niňo silné monzúnové dažde do juhovýchodnej Ázie, suchá do južnej Austrálie, na Filipíny a do Ekvádoru, ako aj masívne záplavy do Mexiku a vlny horúčav do Brazílie.
foto: www.thevane.gawker.com