Vivaristika na známkach Ilustrátorsky perfektne zvládnutá je kolekcia venovaná sladkovodným rybkám. Predkladané ilustrácie sú až natoľko zdatné, že človek má dojem akoby sa pozeral na fotografie a nie na kresby.
Kolekcia uzrela svetlo sveta 4.10.1999 v Royaume du Cambodge, ako je aj uvedené na nej. Okrem tohto označenia a textu v znakoch nechýba aj text vedeckého názvoslovia zobrazeného druhu ráb, ktoré akvaristi poznajú aj zo svojich akvárií. Teda aspoň niektoré z nich. Na jednotlivých známkach nájdeme aj nápis Postes 1999, hodnotu známky a blok nesie tak trochu nelogický nápis Poissons (Jedovaté), ale snáď okrem tu zobrazených tetraodonov iné druhy touto obrannou schopnosťou nedisponujú. Blok nesie aj razítko s nápisom Phnompenh Royaume du Cambodge.
Oficiálny názov štátu: Kambodžské kráľovstvo
Oficiálny názov štátu po khmérsky: Preah-reach-anachâk Kampuchea
Rozloha: 181 035 km2
Počet obyvateľov: cca 12 500 000
Oficiálny jazyk: khmérčina
Hustota zaľudnenia: 68 obyvateľov/km2
Hlavné mesto: Phnom Penh
Mena: riel (1 riel = 100 senov)
Medzinárodné označenie vozidiel: K
Medzinárodná predvoľba: +855
Internetová koncovka: .kh
Národná letecká spoločnosť: President Airlines
Ďalšie mestá: Preah Sihanouk, Batdambang, Siemreab
História a osobnosti
Vznik štátu: 1953 vyhlásenie nezávislosti od Francúzska
Štátne zriadenie: kráľovstvo
Forma vlády: konštitučná monarchia
Členstvo v medzinárodných organizáciách: OSN, ESCAP, ASEAN
Kambodža má názov odvodený zo slova Kambudža, "potomkovia Kambua", mytologického indického kráľa. Prvá civilizácia na území dnešnej Kambodže sa rozvíjala v prvom tisícročí n.l. V 3. až 5. storočí do boli štáty Funan a Chenla, ktoré mali úzke vzťahy s Čínou a Indiou. Po ich zániku nastupuje Khmérská Ríša, ktorá oblasť ovládala od 9. do 13. storočia, určitý význam si zachovala až do 15. storočia. Centrom ríše bol Angkor, ktorý po dlhých vojnách dobyli a v roku 1432 bol opustený. Dvor sa presťahoval do mesta Lovek, ktoré padlo v roku 1594 a odvtedy po tri storočia bola ríša Khmerov vazalom thajských a vietnamských kráľov. Od roku 1863 do roku 1953 bola súčasťou francúzskej kolónie v Indočíne. Po japonskej okupácii v druhej svetovej vojne získala Kambodža nezávislosť v roku 1953 a stala sa konštitučnou monarchiu s kráľom Norodom Sihanoukom. Ten v roku 1955 abdikoval v prospech jeho otca, aby mohol byť zvolený premiérom. Po otcovej smrti v roku 1960 sa Sihanouk opäť postavil do čela štátu s titulom princa.
V priebehu vietnamskej vojny udržiaval politiku neutrality, kým nebol v roku 1970 počas zahraničnej cesty odstavený vojenským pučom pod vedením generála Lon Nola a princa Sisowath Sirik Mataka. Sihanouk sa spojil s hnutím Khmérov a podporoval ich proti proamerickej Lon Nolovej vláde, čo vyústilo do občianskej vojny. Khmérské jednotky pod vedením Pol Pota dobyli Phnom Penh a prevzali moc v roku 1975. Krajina dostala názov Demokratická Kampuchea. Odhady počtu obetí khmérského teroru sa pohybujú medzi 1 až 3 milióny životov. Státisíce ďalších utiekli, hlavne do Thajska. V roku 1978 vpadli do Kambodže jednotky Vietnamu, aby zabránili narúšaniu hraníc a genocíde Vietnamcov, boje pokračovali aj v 80. rokoch. Po smrti Pol Pota v roku 1998 prestalo povstalecké hnutie existovať, ešte skôr však kráľ Norodom Sihanuk zamietol návrhy amnestie predstaviteľom vedenia hnutia. Všetci členovia Červených Khmérov sa snažia dnes integrovať do demokratickej krajiny. S premiérom Hun Senem dojednali tajne kapituláciu. Pre posledných predstaviteľov dnes už neexistujúceho hnutia kráľ požaduje medzinárodný súd. Všeobecne rešpektovaný kráľ Sihanuk, ktorý v priebehu viac ako 60 rokov stál v čele krajiny či už ako kráľ, predseda vlády či prezident, v roku 2004 pre chatrné zdravie abdikoval.
Novým panovníkom bol vybraný Sihanukov mladší syn Norodom Sihamoni.
Séria zobrazuje tieto druhy (uvedené podľa údajov na známkach):
Capoeta tetrazona – 200 R
Epalzeorhynchos frenatus – 500 R
Rasbora kalochroma – 900 R
Etroplus maculatus – 1000 R
Betta imbelis – 1500 R
Colisa sota – 4000 R
Blok:
Tetraodon biocellatus – 5400 R
Carinotetraodon lorteti
Zo zbierok Štefan Čambal, VIVARISTA.sk