ATLAS CaenogastropodaDiscopoda
Cerithioidea
Pachychilidae
Brotia
Synonymum: Melania herculea Gould, 1846
Melania herculea Gould, 1846
Melanoides herculea H. Adams & A. Adams, 1854
Melanoides herculea H. Adams & A. Adams, 1854
Výskyt: Myanmarsko a severozápadné Thajsko, kde obýva menšie vody bohaté na kyslík
Veľkosť: Dorastá až 7 cm, v niektorých literárnych prameňoch sa uvádza veľkosť až 10 cm
Voda: Vyhovuje mäkká až tvrdá, pH 6,8 až 8,5, teplota 24 – 30 ̊C
Popis: Ulitu má tento druh sfarbenú orieškovo až tmavo hnedo, noha je tmavo sivá až čierna so svetlejšou kresbou. Jednotlivé závity sú na ulite pomerne dobre zreteľné, no bez výstupkov ako je tomu u známejšieho druhu Brotia pagodula. Niektoré jedince môžu mať koniec svojej ulity skrátený alebo nie celistvý. Oči má tento druh modré.
Chov: Brotia herculea možno s úspechom kombinovať s iným druhom ulitníka. Chováme ju v nádrži o veľkosti aspoň 54 l, pričom je to druh vhodný do spoločenských akvárií. Vyžaduje skôr mäkký substrát. Za potravu tomuto druhu predkladáme špeciálnu stravu určenú pre ulitníkov a zeleninu, tablety s veľkým podielom rastlinnej zložky a riasy. Niekedy prijme aj mŕtve telíčko rybky či zostatky potravy pre rybky. Pri nedostatku vhodnej potravy môže prijímať aj odumierajúce zvyšky akváriových rastlín. Brotia herculea je aktívna k večeru a v noci, no voči iným chovancom v spoločnom akváriu je neškodná.
Odchov: U tohto ulitníka je pohlavie oddelené. Po úspešnom spárení samička rodí živé mláďatá. O prípadnom odchove v akváriu ale chýbajú akékoľvek údaje.
Pozn.: Brotia herculea bol ako druh často považovaný za synonymum druhu Brotia costula varicosa (e.g. Jutting 1956, Köhler a Glaubrecht 2006; Brandt 1974). Na základe fylogenetickej štúdie a zreteľného morfologického odlíšenia bol tento taxon uznaný ako samostatný druh (Köhler a Glaubrecht 2006).
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk