ATLAS PlantaeAngiosperms
Monocots
Alismatales
Araceae
Aroideae
Cryptocoryneae
Cryptocoryne
Výskyt: JV Ázia
Výška v dospelosti: 10 - 15 cm
Doporučený teplotný rozsah: 24 – 28 °C
Doporučený rozsah pH: 5 - 7
Doporučený rozsah celkovej tvrdosti vody: 1 – 5 °dKH
Osvetlenie: stredne náročná (0,3 - 0,5 W/liter)
Popis: Cryptocoryne auriculata bola objavená talianskym boanikom Beccarim už v roku 1887 v Sungei Kemukei (Kanowit), no trvalo ďalších sto rokov, než bola opätovne objavená a dovezená do Európy. Každopádne ide o stredne veľký, veľmi dekoratívny druh s úzkymi vajčitými listami o veľkosti od 10 do 15 cm dlhé (v staršej literatúre sa ale stretneme s údajom medzi 5 -7 cm veľkými listami) a 2-3 cm široké listy. Listová vajčitá čepeľ je zhora sýto zelená, s nepravidelnými, hnedozelenými, priečnymi pruhmi a zvlneným okrajom i nenápadnými zúbkami. Spodok listov je rovnomerne purpurový. Kvetenstvo meria 5-7,5cm, kotlík je asi 1,5cm dlhý, bezfarebne priehľadný. Čepeľ kvetenstva je jazykovitá, dopredu ohnutá, vo vnútri hladká. Substrát v akváriu by mal obsahovať vápenec, pretože aj v prírode sa tento druh vyskytuje výhradne na vápencovom podklade. Tento druh krásnej a dekoratívnej rastliny možno pestovať po celej ploche akvária a, dokonca, nielen emerzne, ale aj submerzne. Je ale povestná svojím veľmi pomalým rastom, pričom sa aj neľahko rozmnožuje. Znáša ale pomerne tvrdú vodu. Vyžaduje veľmi čistú vodu bez rias a s malým množstvom organických látok. Vyžaduje veľkú opatrnosť pri manipulácii v akváriu.
Pozn.: Prvého zástupcu rodu Cryptocoryne vedecky popísal Anders Jahan Retzius v roku 1779 pod menom Arum spirale. Rod Cryptocoryne vytvoril botanik Friedrich Ernst Ludwig von Fischer až roku 1828, ale jeho popis bol platne (validne) publikovaný až o dva roky neskôr. Dnes sú kryptokoryny asi najlepšie známym rodom celej čeľade. Napriek tomu je ale vedecká klasifikácia jednotlivých druhov tohto rodu nejasná, veľmi komplikovaná a vedci na ňu majú mnoho rozdielnych názorov. V Čechách sa ich taxonómiou venoval Karel Rataj, ktorý rod rozdelil do 4 podrodov a 16 sekcií, ale jeho revízia nebola vo vedeckom svete všeobecne prijatá.
Foto: www.aquarticles.com
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk