Pôvodne veľká lahôdka pre skutočných labužníkov, zavlečená do Brazílie spôsobila v tejto krajine doslova pohromu. A to nielen v ekologickej rovine. Tento obrovský suchozemský ulitník je v súčasnosti na vrchole svojej invázie a jeho vyhubenie je prakticky nemožné. Článok o tom prinieslo aj nedávne vydanie časopisu National Geographic. Silvana Thiengová, špecialistka na mäkkýše z Instituto Oswaldo Cruz, brazílskej národnej zdravotnej organizácie: "V novembri začína sezóna dažďov a vtedy Achatina fulica kladie vajíčka. Objaví sa ich viac, a tak možno predpokladať, že sa situácia zhorší." Tento obrovský ulitník má svoju domovinu v Afrike, ale do Brazílie bol zavlečený ako výnosná náhrada bežného slimáka záhradného (Helix pomatia), ktorý sa konzumuje. Neexistuje žiadny záznam o tom, kedy bol do Brazílie tento druh dovezený, ale zrejme to bolo okolo roku 1988, kedy sa konal poľnohospodársky veľtrh na juhu Brazílie, ktorý túto inváziu odštartoval. Tu sa totiž predávali achatiny aj s návodom na ich chov.
Tieto slimáky mali byť lacnejšou náhradou za slimáka záhradného, ktorého chovali na priamu konzumáciu niektorí obyvatelia Brazílie. Lenže čoskoro prišli na to, že porovnávať achatinu so slimákom záhradným sa príliš nedá. A tak nepôvodný druh vyhodili do voľnej prírody. To bol odrazový mostík pre jej inváziu, ktorá pretrváva až doteraz.
Ďalším problémom bola skutočnosť, že v tele achatín sa vo voľnej prírode často vyskytujú parazity. Tie síce pri chove v teráriách nemusia byť prítomné, ale ako náhle sa slimák dostane do voľnej prírody, môže sa nakaziť. Problém je, že achatina je potenciálnym prenášačom hneď niekoľkých patogénov a aj medzihostiteľom pre niektoré hlísty, ktoré môžu vyvolať ochorenie u ľudí. Jeden z týchto parazitov, Angiostrongylus costaricensis, vyvoláva silnú bolesť brucha, horúčku. Druhý parazit, Angiostrongylus cantonensis, môže spôsobiť meningitídu, ktorá v extrémnych prípadoch môže viest k oslepnutiu a paralýze.
V štáte Espírito Santo boli tento rok diagnostikované dva prípady meningitidy spôsobené parazitmi práve tohto ulitníka. Človek sa môže nakaziť, keď sa dotkne slizovej stopy, ktorú za sebou, rovnako ako každý ulitník zanecháva, no postačí, aby človek zjedol zeleninu či ovcie, ktoré predtým nahryzol ulitník. Najnovšiu štúdiu o invázii achatiny viedla Silvana Thiengová.
Jej výskum dokázal, že achatina sa postupne stala pevnou súčasťou potravného reťazca miestnej populácie krýs i hadov, ktoré sa ňou začali živiť. Lenže to nie je všetko. Tento mohutný pôvodom africký slimák začal súperiť s mnohými pôvodnými brazílskymi veľkými mäkkýšmi. Pôvodné druhy mäkkýšov kladú iba niekoľko vajíčok, ale achatina ich na jednu znášku vyprodukuje až 400, čo ročne predstavuje celkom až 1 200, no celkom ich vyhubiť je prakticky nemožné.
Ilustračné foto: Štefan Čambal, Vivarista.sk