Diverzita populácie korytnačky močiarnej, Emys orbicularis v Českej republike v súčasnosti klesol na minimum. Vo voľnej prírode ich podľa všetkého žije len posledných pár stovák, pritom v minulosti sa tu nachádzala populácia až milión týchto živočíchov. Organizácia Herpeta vedie projekt, ktorý sa zaoberá zachovaním našej jedinej pôvodnej korytnačky a jej návratom do prírody. Evidenciu chovaných jedincov tohto živočícha vedie zoologická záhrada v Hluboké nad Vltavou na Českobudějovicku."Nejvíce želv bahenních se ve volné přírodě nachází na jižní Moravě v oblasti zvané Betlém. Jde zhruba o 165 kusů a původně pochází z Rumunska," uviedol Martin Šandera z organizácie Herpeta. Ďalšou významnou lokalitou je Rakovnicko. Ale tam sa korytnačiek močiarnych vyskytuje len medzi dvoma až troma desiatkami. Ani ich pôvod nie je z Čiech.
Vo voľnej prírode v Česku sa väčšinou nachádzajú exempláre, ktoré chovatelia doviezli zo zahraničia. "Zjišťujeme proto také, zda tady skutečně nepřežily některé původní želvy. Ty by se mohly vyskytovat v okolí Břeclavi," uviedol.
Počet korytnačiek podľa Šandery klesá od stredoveku. Vtedy tento živočích patril medzi obľúbené pôstne jedlá. "Jeho hlavním predátorem byl člověk. Pak také docházelo k vysušování bažin, kde želvy žily," povedal. Ďalší veľký zásah do prirodzeného vývoja Emys orbicularis predstavovala regulácia riek. Zmizlo tým opäť mnoho mokradí a piesčín, čo bolo ideálne prostredie pre korytnačky. V poslednej dobe pribudlo aj ich predátorov. Ide napríklad o bociana, ktorý požiera malé korytnačky, diviaka, dravcov alebo vydru.
Podľa prírodovedcov nie je známe, že by korytnačka bola mimoriadne dôležitá pre biodiverzitu. Šandera však dodáva, že nemožno tvrdiť ani to, že by absencia korytnačky neznamenala zásah do prírodného reťazca. "Každý druh živočicha nebo rostliny má v ekosystému svou funkci. I když třeba jde jen o otázku potravinového řetězce," uviedol.