Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Extatosoma tiaratum (Macleay, 1826)

Článok zo sekcie Teraristika

obrázokATLAS Animalia
Arthropoda
Insecta
Phasmatodea
Phasmatidae
Extatosomatinae

Výskyt: Tento druh, označovaný aj pod symbolom PSG9, obýva suché lesy Austrálie(severovýchodný Queensland). Okrem toho obýva aj Novú Guineu



Popis: Samička má zavalité telo s lalokovitými výbežkami, pokryté mnohými tŕňmi. Na končatinách má typické ploché, oblúkovité výbežky, ktoré pripomínajú suché listy, pričom niektoré končatiny sú priečne pruhované tmavohnedými prúžkami. Na 4., 5. a 6tom článku od konca bruška sú výbežky smerujúce do bokov podobné vejárikom. Bruško tento druh nosí zväčša typicky stočené hore nad chrbtom ako škorpión. Hlava je dozadu kužeľovito predĺžená a na zadnom užšom konci je niekoľko tŕňov. Na chrbte sa u samičky nachádzajú zakrpatené, u samčeka plne vyvinuté krídla kruhovitého tvaru, ktoré sa ale vytvoria až po poslednom zvleku. Samička ale nevie lietať, to dokáže len dospelý, štíhlejší samček. Celková veľkosť u samičky je 14 cm a je hnedej alebo červenkastej farby. V chovoch sa objavila aj svetlá forma. Na konci tela samičky sa nachádza krátke kladielko. Samček je oveľa menší a štíhlejší. Laloky a tŕne má ale nenápadné. Sfarbený je podobne ako samička. Ich aktívna ochrana spočíva v rýchlom zovretí napr. ľudského prstu medzi zadnými otŕnenými končatinami. Toto dokáže naplašiť aj človeka.



Potrava: čerstvé listy malín, černíc, šípok, ruže, ibišteka - čínskej ruže, tradeskancie, dubu, buku, hrabu, ostružiníka a aj fikusu benjamína

Chov: Extatosoma tiaratum patrí medzi známe a často chované druhy strašiliek (občas sa stretneme so slovenským názvom listovky), u nás je tento druh chovaný už od 70. rokov minulého storočia. Pre ich chov je vhodné priestrannejšie a suché insektárium s občasným (u nýmf pravidelným) rosením. Voda ale nesmie zostávať na dne insektária, pretože vtedy dochádza k plesniveniu zbytkov potravy alebo i k utopeniu malých nýmf. Chováme ich pri teplote 20 – 25 ̊C s mierne vyššou vlhkosťou – rosíme ich 2 až 3 krát za týždeň. Pre skupinku 1 až 5 jedincov nám postačí na výšku orientovaná ubikácia o veľkosti 25x25 cm a výškou aspoň 35 cm. Pre ich mohutnejší vzrast ich chováme v druhovom insektáriu.



Rozmnožovanie: U tohto druhu je pohlavné alebo partenogenetické, no v chovoch sú skôr zastúpené zväčša len samičky. U partenogenetickej línie sa často stretávame s tým, že ich vajíčka majú nižšiu liahnivosť a dlhšiu inkubačnú dobu. Vajíčka kladie či skôr priam vystreľuje a to aj na vzdialenosť niekoľkých metrov, samička guľaté, lesklo biele s hnedým mramorovaním. Dospelá samička dokáže naklásť asi 350, ale aj 700 kusov. Je zaujímavé, že na svojom povrchu majú chemickú látku, ktorá priťahuje mravce. Tie ich zrejme ponosia do svojich hniezd, kde je vytvorené vhodnejšie klíma na inkubáciu a aj sú chránené, vajíčka i vyliahnuté mláďatá, pred prípadným predačným tlakom.



Inkubačná doba vajíčok, o ktoré sa netreba zvlášť starať, až na udržiavanie čistého a mierne vlhkého podkladu (napr. primerane vlhký rašelinník), na ktorom sú uložené je 7 až 10 mesiacov. Z nich sa liahnu pri teplote 20 – 25 ̊C asi 2 cm veľké nymfy (pri teplote 28 ̊C sa liahnu za kratšiu dobu), ktoré sú červenohnedé s oranžovou hlavou, oranžovo hnedými končatinami a bielym pruhom na krku. Svojím vzhľadom nápadne pripomínajú druh austrálskych mravcov rodu Leptomyrmex, vďaka čomu nepriťahujú iné hmyzožravé druhy živočíchov. Na svoju veľkosť sú veľmi pohyblivé. Samotná manipulácia s nymfami je mierne komplikovaná. Nikdy ich neuchopujme do prstov a ani do pinzety, ale nechajme ich vyliezť na našu roku a tak ich prenášajme. Problémom u mladých môže byť začiatok príjmu potravy, najradšej majú ostružiník, a tak je vhodnejšie nymfy chovať spolu s dospelcami. Pri chove nýmf, ktorých vývoj trvá 4 ale aj viac mesiacov, je nutné časté rosenie.



Aj samotné vyliahnuté nymfy sa potrebujú čo najskôr napiť a až potom začnú prijímať svoju prvú potravu. Extatosoma tiaratum sa pohybuje zaujímavým, kývavým pohybom z boka na bok. Počas Dňa ich nájdeme skôr zavesené na sieťke insektária alebo na konáriku. Preto do insektária umiestňujeme dostatok konárikov.



Pozn.: Pri manipulácii s nimi, hoci jedným zo základných pravidiel úspešného chovu je ich nechytať a nerušiť, možno zacítiť mierne sladkastý pach obrannej látky.

Štefan Čambal, VIVARISTA.sk



Šéfredaktor | 5.3.2015 08:44 | 0 komentárov | 2505x


Dátum: 29.3.2024 08:07:04
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/3652