Z mailov našich čitateľov Otázka: Začínam s chovom toxického pavúka Pterinochilus mirinus. Máte nejakú radu ako s ním manipulovaťťPeter
Odpoveď redakcie časopisu VIVARISTA.sk: Rod Pterinochilus z podčeľade Harpactiriinae sa v chovoch prejavuje agresívne, navyše ide aj o jedovatý, veľmi rýchly hryzavý africký rod pavúkov, ktorý nie je vhodný pre chovateľa v začiatkoch jeho chovateľstva. Po chovateľskej stránke ale nejde o náročný rod. Rod Pterinochilus síce „nebombarduje“ pŕhliacimi chĺpkami, ale za to chovateľovi dokáže uštedriť nejedno nepríjemné, bolestivé uhryznutie, za ktoré za istých okolností môže chovateľ skončiť aj v nemocnici. Jed tohto rodu totiž vyvoláva ochrnutie dýchacích svalov, čo je vždy aj nebezpečné. Pavúčika zrejme už doma máte a tak sa pozrime na možnosti ako s ním pomerne bezpečne manipulovať.
Pri jeho chove som tiež stál pred tou istou otázkou, pred akou stojíte Vy. Ja som si vymyslel jednoduchú pomôcku: Na kancelárske dlhé a rovné pravítko na jeden z jeho koncov nalepím obojstrannú lepiacu pásku (je dostať v každom papierníctve) a pomocou nej pripevním k pravítku za dno krabičku, do ktorej chcem pavúka odchytiť. To pravítko je akoby moja predĺžená ruka a potom stačí krabičku preklopiť na pavúka a zakryť ju odspodu vrchom, aby nám pavúk neušiel. Znie to jednoducho, ale nie vždy daný jedinec hodlá s nami aj spolupracovať. Ak to nejde, odporúčam pavúka pomocou pinzety alebo daného pravítka nahnať na jedno z bočných stien terária a tam ho rýchlo krabičkou prikryť. Pravítko už nepotrebujeme, preto ho odložíme, aby nám nezavadzalo, rukou chytíme krabičku a pod ňu od spodku vsunieme jej horný kryt. Treba počítať u tohto rodu pavúka s jeho pasívnou obranou teda rýchlym útekom a aktívnou obranou, kedy sa pavúk postaví do obrannej pozícii pripravený kedykoľvek zaútočiť. Ale niektoré jedince sú natoľko neagresívne, že do tohto postoja sa ani nedostanú, schúlia sa do „klbka“ a zostanú na jednom mieste. No nemožno sa na to spoliehať! Ak by sme na pavúka siahli nechránenou rukou, nedopadlo by to v poriadku.
Je známych hneď niekoľko prípadov jeho uhryznutia. Spomeniem len niektoré z nich. Väčší, asi 8 cm veľký jedinec Pterinochilus murinus uhryzol chovateľa večer. Terarista pociťoval veľkú bolesť v ruke, o tri hodiny po uhryznutí si ľahol k spánku. Prvé príznaky uhryznutia sa v plnej sile prejavili až ráno. Dostavili sa kŕče po celom tele s maximálnou intenzitou 36 – 48 hodín po samotnom uhryznutí. Prejav uhryznutia sa dostavoval aj po týždni a sprevádzaný neustálymi bolesťami, svrbením, kŕčmi. Príznaky sa vytratili až 8 dní po uhryznutí.
Ďalší prípad uhryznutia týmto druhom pavúka bol sprevádzaný rýchlym nástupom kŕčov v ruke, 5 minút po uhryznutí. V rozmedzí 10 – 50 min. naberali problémy na obrátkach – kŕčovitá bolesť, intenzívna bolesť, pokračujúca bolesť pomaly zasiahla, rameno, krk a zuby. Nastali pocity závrate a zvonenie v ušiach, problémy s dýchaním a chodením. Po 6 hodinách stále problémy s dýchaním, svalové kŕče a búšenie srdca. Nasledujúce ráno nevoľnosť a zvyšné komplikácie pomaly na ústupe.
Iný prípad uhryznutia do ruky sprevádzalo pálenie v okolí rany. Nasledoval opuch ruky a lokálna bolesť. Napriek tomu, že uhryznutá ruka bola vo vodnom kúpeli - horúca, studená a slaná voda, nič nepomáhalo. O tri hodiny uhryznutý terarista požil Benadryl a Advil, no bez žiadaného účinku. Nadránom sa prejavili prvé silnejšie svalové kŕče do lýtok. Po 24 hodinách po uhryznutí bola ruka stále napuchnutá a svalové kŕče v nohách sa zdali horšie ako predtým, kŕče boli priam strašné s tým, že sa neskôr rozšírili aj na prsty rúk. Po 4 dňoch sa následky upokojili, mierne kŕče v rukách a nohách naďalej pretrvávali.
(šč), VIVARISTA.sk