ATLAS AnimaliaChordata
Actinopterygii
Characiformes
Ctenoluciidae T. N. Gill, 1861
Syn.: Xiphostoma hujeta Valenciennes, 1850
Luciocharax insculptus Steindachner, 1878
Poddruhy: Stieranka, Juřík (1988) s odvolaním sa na práce Géry, Baensch, Riehl uvádzajú u tohto druhu dokonca tri poddruhy, a to Ctenolucius hujeta hujeta (Valenciennes, 1849), Ctenolucius hujeta beani (Fowler, 1907) a Ctenolucius hujeta insculptus (Steidachner, 1878) s tým, že u nás sa chová len poddruh Ctenolucius hujeta hujeta.
Výskyt: Južná Amerika: Río Magdalena a Río Sinú (S Kolumbia) a rieky ústiace do Lago de Maracaibo (typová lokalita) v SZ Venezuele. Informácie o ekológii tohto druhu sú nepresné alebo dokonca chýbajú, ale predpokladá sa, že ide o druh zdržujúci sa väčšiu časť svojho života pod vodnou hladinou pokojných riek a jazier, kde aj loví svoju potravu. V prírode bol zaznamenaný spoločný výskyt 2 až 5 dospelých jedincov.
Popis: Pre čeľaď Ctenoluciidae je typický pretiahnutý, šťukovitý tvar tela (ponáša sa na našu Esox lucius), pričom chrbtová a análna plutva je posunutá dozadu, hlava špicatá, tlama hlboko vykrojená a ozubená. Ctenolucius hujeta dosahuje celkovej dĺžky 15 – 20 (25) cm (Arnold a Ahl), ale niektorými autormi (Géry a Sterba) je uvádzaná celková dĺžka až 70 cm, ktorá je inými autormi ale spochybňovaná. Peruánsky ichtyológ Patrick de Rhama je naopak presvedčený, že tento druh ani v prírode nepresahuje dĺžku 20 cm. Je vcelku možné, že ide o druhovú zámenu v starších prácach Arnolda a Ahla, alebo ide o doposiaľ nerozlíšený poddruh alebo dokonca len zlý prepis. Zvláštnosťou tohto druhu je netypicky utvorená tlama, ktorá má po bokoch previsnuté okraje, ktoré niekedy môžu vyzerať ako „fúziky“. Predpokladá sa, že ide o pohlavný dimorfizmus, alebo že ide o akési prídavné dýchanie v obdobiach nedostatku vo vode rozpusteného kyslíku, keďže toto utváranie podlieha sezónnym zmenám.
Potrava: Je to typický dravec loviaci veľmi široké spektrum potravy. Mladé jedince prijímajú primerane veľký hmyz, pokrájané dážďovky, nitenky (niektoré jedince ich ale odmietajú), koretry, čierne pakomárie larvy, patentky, krevetky, menšie rybky. Väčšie jedince kŕmime pásikmi rybieho či iného chudého mäsa, rybami, celými dážďovkami a pod. Zaujímavý je ich spôsob lovu. Tu výrazne uprednostňuje len pohybujúcu sa potravu. K nej sa tento dravec pomaličky približuje na vzdialenosť 2 až 3 cm a následne prudko zaútočí. Pri love menšej potravy je samotná doba prípravy na útok oveľa kratšia, než je tomu u väčšej potravy.
Pohlavie: Rybky dospievajú vo veľkosti 10 - 15 cm, kedy sa dá už rozpoznať pohlavie. Samček má análnu plutvu oblú, širokú, samička ju má o niečo menšiu, špicatú a v brušnej oblasti je plnšia.
Chov: Ctenolucius hujeta vyžaduje najideálnejšie druhové akvárium (teplota vody 22 – 28 °C, pH: 5.0 – 7.5), alebo aspoň spoločnosť pokojných, no veľkých druhov rýb, ktoré by jej nemohli padnúť za obeť. Ideálne je akvárium o veľkosti 180 x60 cm s vodným stĺpcom nie pod 30 cm. Vzhľadom na to, že ide o hladinový druh ryby, je vhodné hladinu pokryť vodnou vegetáciou (alebo plávajúcou). Na dno akvária použijeme drobnozrnný piesok s väčšími kameňmi a samorasty. Ako vhodné rastliny sa osvedčili rody Microsorum, Taxiphyllum a Anubias spp.. Osvetlenie je vhodné mierne tlmené. Ide o veľmi plachý a bojazlivý druh ryby, ktorý vyžaduje dokonale prikryté akvárium proti vyskočeniu. Do akvária je potrebné umiestniť výkonnú filtráciu, ale nie so silným prúdom. Výkonný filter je skôr nutný pre ich rýchle trávenie. Odporúča sa týždenne meniť 30 až 50% vody, pretože tento druh je na dusíkaté látky citlivý.
Odchov: Na odchov je vhodné akvárium o veľkosti aspoň 100 l s húštinami z vodných rastlín. Je to plodný druh, u ktorého samička kladie aj 3000 ikier. Do samotného trenia je vhodné nasadiť na jednu samičku aj dvoch samčekov. Samotné trenie prebieha pod vodnou hladinou vo voľnej vode, kedy rybky prerážajú zadnými časťami tiel vodnú hladinu a ikry sú teda roztrúsené s vodou po okolí (krycie sklo, ale to je nutné pre zabránenie vyskočeniu rýb). Pomerne často je zaznamenané aj hryzenie opačného pohlavia. Voda vhodná na trenie má parametre 26 ̊C, pH 7,0 a dKH do 2̊. Ikra je drobná, sklovitá, nesúca na sebe snopky vlákien, vďaka ktorým sa dokáže uchytiť na podklad (rastliny), priemer má 1 mm, dĺžka inkubácie je 22 – 24 hodín. Vyliahnutý plôdik má veľkosť 6 mm a zavesuje sa v skupinkách na vodnú blanku hladiny. Za tri dni je mlaď plne pigmentovaná a začína aktívne loviť drobnú živú potravu (naupliové štádiá artémie, neskôr precedený zooplanktón). Veľmi rýchlo rastie a za 4 týždne už dosahuje dĺžky 50 mm. Počas odchovu treba sledovať rýchlosť rastu a oddeľovať veľké jedince od menších – riziko kanibalizmu. Mladé rybky musia byť vždy sýte – počas rastu treba zväčšovať veľkosť i kvantitu podávanej potravy. V núdzi je možné podávať rybkám aj nitenky. Ctenolucius hujeta je vhodná pre tých akvaristov, ktorí vedia tomuto zaujímavému druhu ponúknuť dostatok živej potravy v podobe rybiek a aj dostatočne veľkú druhovú nádrž.
Pozn.: Druhý druh rodu je Ctenolucius beani (Fowler, 1907).
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk