Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Agamyxis pectinifrons (Cope, 1870)

Článok zo sekcie Akvaristika

obrázokATLAS Animalia
Chordata
Actinopterygii
Siluriformes
Doradidae
Agamyxis


Synonymá: Doras flavopictus Steindachner, 1908; Doras pectinifrons Cope, 1870. Často dochádza k mýlke za druh A. albomaculatus.

Veľkosť: do 15 cm
Teplota vody: 20 - 26°C
pH: 6 – 7,5, vo veľmi tvrdej vode sa im zvyknú oči zakaliť
Tvrdosť vody: 8 - 12°dGH
Osvetlenie: Intenzita osvetlenia malá, s vytvoreným polotieňom



Výskyt: povodie Amazonky od Kolumbie cez Brazíliu až po Bolíviu a Peru


Sfarbenie mláďat je zamatovo čierne s bielymi bodkami...

Chov: Agamyxis pectinifrons je krásnou a v mnohých smeroch zaujímavou rybou, ktorá pri dobrej starostlivosti sa dožíva až 17 rokov. Chov je v podstate jednoduchý a pri zachovaní určitých zákonitostí, ktoré tento druh tŕňovca vyžaduje, robí akvaristovi zameranému na chov sumcov len radosť. Tento k iným rybám pomerne mierumilovný druh obýva predovšetkým dno akvária, ale úkryty vyhľadáva a využíva v celom priestore. Preto mu nezabudnime ich vytvoriť.


... ventrálna strana tela je ale svetlejšia

Mne sa osvedčilo tŕňovce chovať v menšej skupinke (3 približne rovnako veľké jedince chované od malička spolu) boli pôvodne umiestnené spoločne s Corydoras aeneus, C. paleatus, LDA 16 a najnovším prírastkom, dvojicou Amblydoras cf. nauticus. Postupom času, kedy Agamyxis a Amblydoras nadobudli väčších rozmerov, som zástupcov rodu Corydoras preložil do iných akvárií. Táto skupinka rýb obýva väčšie akvárium, kde korene tvoria veľké množstvo úkrytových možností. Živé i umelé rastlinstvo dotvára celkový dojem z akvária, ktoré je vďaka tomu osvetlené tlmene. Aj to je jedna z podmienok úspešného chovu tŕňovcov hrebeňočelých. Ich vedecký názov Agamyxis je odvodený od gréckehoAgan, čo znamená veľa, a myxa čo znamená hlien; je to odkaz na tvorbu veľkého množstva hlienu v strese týmito rybami. Ja som jeho tvorenie ale doposiaľ nezaznamenal.


Nočné sfarbenie

Podľa všetkého nejde o druh Agamyxis albomaculatus, ako som sa sám len nedávno domnieval, ale o veľmi podobný druh A. pectinifrons. Odlíšiť tieto dva tak podobné druhy je bez pitvy nemožné. Tá by nám ukázala rozdielnosti v počte úponkov v plynovom mechúre oboch druhov. Napomôcť by nám mohli údaje o pôvode daných rýb. Zatiaľ čo A. pectinifrons obýva nielen Amazonku, Agamyxis albomaculatus obýva iba vody vo Venezuele. Získať ale údaje o pôvode rýb predávaných v akvaristikách je priam nemožné a zrejme to nevedia ani samotní predajcovia či dokonca ani akvaristi - množitelia. Možno predpokladať, a deje sa to vlastne doteraz, že oba druhy sú vzájomne zamieňané a ich druhové obchodné označenie je vecou náhody a nemožno ho teda brať príliš vážne.

Každopádne je to druh so súmračnou až nočnou aktivitou, ktorý deň trávi v úkrytoch alebo „zaseknutý“ v niektorej dutine. S príchodom večera (a to dokonca aj v neosvetlenej nádrži) sa jeho aktivita výrazne zmení a začne po akváriu hľadať potravu. V noci mení aj svoje akoby zamatovo čierno-biele sfarbenie, ktoré cez deň často hrá aj zeleným, modrým, temno hnedým až skoro čiernym či fialkovastým sfarbením. To je svetločierne a biele bodky sa tak stávajú pomerne nezreteľné.



Potrava: Je to veľmi žravý druh sumca (v prírode sa zrejme živí okružliakmi a inými na dne žijúcimi tvormi), ktorý je niektorými akvaristami označovaný za „vysávač“. Treba poznamenať, že právom. To ale neznamená, že mu bude stačiť potrava padnutá na dno akvária od iných rybiek. Vo svojom chove sa snažím celú osádku akvária kŕmiť (no neprekrmovať) denne inou potravou. Či už mrazenou, ktorej pestré spektrum dostať v snáď každej akvaristike, alebo umelou (napr. granule, vločky, pelety, tablety pre sumce a klesajúce na dno). Tu ale pozor. Pri nadmernom prekrmovaní peletami a tabletami, ktoré nasiaknu vodou môže prísť u rýb k vážnym zdravotným problémom niekedy končiac až úhynom. Podstatné je, že treba podávať primerane dostatok potravy s prevahou živočíšnej zložky. Občas uvádzané riziko pohltenia na dne spiacich či žijúcich druhov menších rybiek som zatiaľ nespozoroval, pár mladých Poecilia reticulata v danom akváriu žilo až do svojho prelovenia do iného akvária bez problémov. Potravu podávam pred zhasnutím osvetlenia akvária, ale občas aj v priebehu dňa. Moji chovanci sa skôr pohybujú pri dne, občas si berú potravu aj z hladiny. Často sa pri príjme potravy obracajú bruchom hore pri kopírovaní najrôznejších prekážok (samorasty) v akváriu.


A. pectinifrons si najčastejšie hľadá potravu na dne

Rozlíšenie pohlavia: V mnohých literárnych prameňoch sa uvádza, že u tohto druhu nedá sa určiť pohlavie. Myslím si, že samček dorastá menšej veľkosti než väčšia samička, ktorá je navyše mohutnejšia. Pozor ale na nerovnomerný rast chovaných jedincov, ktorý sa veľmi skoro prejavuje, hoci k potrave majú všetky jedince dobrý prístup.



Odchov: Uvádza sa, že je to zriedkavo rozmnožovaný druh tŕňovca, ale za použitia hormonálnej stimulácii k odchovu musí prichádzať. Veľké množstvo ponúkaných mladých rybiek je toho jasným dôkazom. Trenie sa odohráva v úkrytoch a o vajíčka, neskôr aj vyliahnuté mláďatá, by sa mal starať samec. Druh je litofylný a vajíčka podľa literárnych prameňov kladie na tvrdý kamenistý podklad.



Pozn.: Agamyxis pectinifrons má na svojich bokoch tela rad tŕňov, ktoré mu znemožňujú dobrý pohyb vo vode. Ten sa obmedzuje na typické kolísanie zadnej časti tela do bokov. Napriek tomu je to rýchlo sa pohybujúci sumec, ktorého uloviť je komplikované. Na prelovovanie sa neodporúča klasická sieťka, ale primerane veľká nádobka. Pri troške šikovnosti to akvarista zvládne aj so sieťkou (predovšetkým menšie jedince). Pri prelovovaní tŕňovce často vydávajú kvákavé a im podobné zvuky. Tie vydávajú aj pri obhajovaní svojho teritória či v prípade ohrozenia. Je zaujímavé, že dvojica chovaných Amblydoras cf. nauticus ich pri prelovovaní po transporte ale nevydávala.

Štefan Čambal, VIVARISTA.sk



Šéfredaktor | 10.12.2014 09:01 | 0 komentárov | 4045x


Dátum: 28.3.2024 13:07:03
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/3451