Malé zamyslenie sa... Dlho som zvažoval, či do odborného časopisu, akým je náš VIVARISTA.sk, napísať aspoň pár riadkov a zaspomínať si na 17.november 1989. Nie, nechcem sem ťahať politiku, no zároveň si uvedomujem vzájomnú neviditeľnú, ale za to hmatateľnú paralelu. Medzi včerajškom a zajtrajškom. Medzi minulosťou a budúcnosťou. Súčasnosť ako keby ani nebola. V piatok 17.11.1989 som nestál na preplnených námestiach, neštrngotal s kľúčmi v ruke. Nebolo kedy. Čakala ma skúška z dospelosti, ktorá prebiehala za zatvorenými oknami, pričom pred nimi sa rodila sloboda. Spomínam si na preplnené výklady obchodov u nás v Leviciach s veľkými čiernobielymi televízormi, v ktorých sa odohrávali dejiny. Za pochodu. Nebolo času sa zastaviť. Neuvedomujúc si, že včerajšok a dnešok sa už nikdy viac nezopakujú. Zabudneme na ne. Vymažeme si ich z pamäti, čoraz častejšie uvedomujúc si, že je to cesta nie správna. Zabúdať sa nám nemusí vyplatiť.
Zajtrajšok sa rodil aj na námestí Hrdinov v Leviciach
Eufória národa bola strhujúca, veľkolepá. Všetci sme chceli slobodu, ktorá nám tak chýbala. A demokraciu. No neuvedomili sme si, že za 25 rokov nebudeme mať a žiť ani jedno z toho. Pofidérna realita zajtrajška. Tak veľmi sme po slobode i demokracii prahli, až sme zabudli. Zabudli sme na to, že žijeme v desivej budúcnosti, v ktorej sa darí každému, len nie skutočne dobrému a poctivému človeku.
Sloboda. Slovo, ktoré si každý z nás vysvetľoval po svojom. Rovnako ako aj demokraciu. Aby sme zajtra zistili, že v žiadnej slobode a demokracii vlastne ani nežijeme. Stačí nám si to iba myslieť či namýšľať? Nuž, očividne stačí. Každý je spokojný, hoci nemá prácu. Stredná vrstva úplne zanikla, chudoby je čoraz viac. Ľud si môže slobodne vysloviť svoj názor. I tak ho nik nevypočuje. Otvorili sa hranice, ale nie každý si môže dovoliť cestovať, spoznávať iné kraje...
Žijeme v akomsi desivom zajtrajšku a zabúdame na včerajšok. Netreba. Ten sa už nikdy viac nezopakuje. Zabúdame ale aj na vlastné ideály, presvedčenia, sny, slová, ktoré boli vypovedané 17.11.1989. Vtedy sme mohli snívať. Dnes sa sny akosi zabudli prevteliť do reality. Tí z politikov, čo stáli na tribúnach a sľubovali nám lepšiu budúcnosť zajtrajška sú v minulosti. Nepotrebujú nás. Zabudli na nás. 25 rokov po Nežnej revolúcii zabúdame všetci. Pretože iné nám nezostáva.
Demokracia i skutočná sloboda sú ako slová vypovedané vo vzduchoprázdne. Nikdy nenaplnené, neuskutočnené. Žijeme tu a teraz. Na včerajší deň je zbytočné myslieť a zajtrajšok je priďaleko...Akosi samozrejme berieme súčasť nášho života to, že máme vymoženosti techniky, o ktorej sme ešte 17.11.1989 nesnívali. Ak to je prejav slobody a demokracie, tak je všetko v poriadku. Ale... nie je to predsa len akosi primálo? Je. Ale boj sa ešte neskončil. A občas mám pri pohľade na čiernobiele snímky spred 25 rokov dojem, že čas na nich sa zasekol. Všetky tie ľudské ideály, v ktoré veril národ sa totiž zosypali ako domček z karát. Nestačili sa splniť a naplniť. Snívanie o slobode a živote v demokracii pohltil každodenný boj. O prežitie...
Karel Kryl - Demokracie
1. Demokracie rozkvétá, byť s kosmetickou vadou: ti, kteří kradli po léta, dnes dvojnásobně kradou, ti, kdo nás léta týrali, nás vyhazují z práce, a z těch, kdo pravdu zpívali, dnes nadělali zrádce.
2. Demokracie prospívá bez nás a pragmaticky, brbláme spolu u píva, jak brblali jsme vždycky, farář nám slíbil nebesa a čeká na majetky, my nakrmíme forbesa za dvě či za tři pětky.
3. Demokracie zavládla, zpívá nám Gott i Walda, zbaštíme sóju bez sádla u strejdy McDonalda, král Václav jedna parta je se šmelinářským šmejdem, pod střechou jedné partaje se u koryta sejdem.
4. Demokracie panuje od Aše po Humenné, samet i něha v pánu je a zuby vylomené, dali nám nové postroje a, ač nás chomout pálí, zaujímáme postoje, místo abychom stáli.
5. Demokracie dozrává do žaludečních vředů, bez poctivosti, bez práva a hlavně bez ohledů, a je to mýlka soukromá, snad z optického klamu, že místo srdce břicho má a místo duše tlamu.
(šč)
Foto: http://levice.eu/wiki/Gener%C3%A1lny_%C5%A1trajk_-_November_1989