...stúpame do neskutočnej výšky. Naše auto, ktoré precestovalo kus Slovenska, sa do strmého kopca ledva vyštverá. Ale ten nádherný pohľad na okolitú, ešte krajšiu prírodu stojí za to. No i tu, vysoko vo výšinách, žijú ľudia. Akoby z iného, pokojom poznačeného sveta. Nenáhlia sa, žijú svojím vlastným tempom. Zdravia nás ako svojich starých známych. Očividne sem, priamo pod nebo, len málo ľudí zavíta. A pritom je tu tak krásne. Vysoko v oblakoch, v lone našej prírody.
Pohľad na Krupinskú planinu
Krajina v oblakoch
Južne od Zvolena, od Levíc tiež akoby na "dohodenie kameňom" sa vysoko v oblakoch rozprestiera neznáma Krupinská planina. Uprostred prírody, náhornej roviny a medzi mestami Krupina, Veľký Krtíš a Dudince. Tunajšia pomerne neúrodná kamenistá pôda je skúpa na vodu. Aj preto tu ľudí býva tak málo. Ale sú tu! Uprostred malebnej prírody, Bohom zabudnutého kraja a akoby zastaveného času. Životom skúšaný človek sa nevzdal a sprvoti nedôverčivý k iným sa rýchlo zmení a s radosťou nám ukazuje toľkú to krásu. Človek, čo pre uponáhľaný svoj život nevidí vôkol seba, sa musí zhlboka nadýchnuť a otvoriť civilizáciou zaslepené oči. I srdce. Prírode, ľuďom, krajine. Krajine, ktorá len nedávno bola tak ťažko skúšaná rôznymi bojmi, vojnami, Turkami i Nemcami či partizánmi. A napriek tomu tu žijú ľudia. V úzkej spojitosti s prírodou. V maličkých mestečkách, na samotách, ktoré sú ako perly rozhodené po Krupinskej planine.
Krupinská planina v celej svojej kráse
Rozhľadňa v nebesiach
Priamo nad Krupinou, jedným z najstarších miest na Slovensku, sa nachádza najstaršia rozhľadňa – vyhliadková veža Vartovka. Dostať sa na ňu si vyžaduje dobré auto a ešte lepšie nohy. Prevýšenie je priam šialené a je nepochopiteľné, že tu, v nadmorskej výške 393 m.n.m. predsa len žijú ľudia. K nej sa dá dostať aj po modrej turistickej značke, ale výstup pešo do nebies zaberie dobrú hodinku. Vartovka v Krupine je strážna veža štvorcového pôdorysu vysoká približne 13 metrov. Postavená bola okolo roku 1564. Jej hlavnou úlohou bolo, spolu s ďalšími vartovkami na okolí, informovať o blížiacom sa nebezpečenstve. Napríklad o blížiacich sa Turkoch alebo cisárskych či povstaleckých vojsk. Dnes Vartovka slúži ako rozhľadňa na široké okolie Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Strmými schodmi, po ktorých ísť dolu je ešte krkolomnejšie než hore, sa človek dostane na miesta, z ktorých výhľad je okúzľujúci a čarovný. S dobrým ďalekohľadom a pri dobrom počasí dovidieť široko ďaleko. Človek až tu, vysoko, priamo pod nebesami, musí uznať, že Slovensko je krásnou, malebnou krajinkou.
Vartovka nad Krupinou
Náučný chodník pri Vartovke upozorňuje aj na Bzovík i Čabraď
Bufotes (Bufo) viridis
Bufo bufo
Kláštor v opevnení
Pri zameraní sa na južný smer priamo z Vartovky, môžeme dovidieť vo vzdialenosti asi 5 km aj hrad Bzovík. Má charakteristický štvorcový pôdorys s typickou dominantou: mohutnými delovými baštami v rohoch.
Na tomto mieste pôvodne stál kláštor z 12. storočia, turecké nebezpečenstvo si vynútilo jeho dôkladné opevnenie. V 16. storočí sa preto cirkevné budovy ocitli vo vnútri vysokých hradieb a mohutných bášt a z kláštora Bzovík sa stala protiturecká pevnosť. Zuby času sa, žiaľ, nezmazateľne zapísali aj do tejto pevnosti. Z nej sa zachovalo, a to aj za prispenia domácich, iba monumentálne vonkajšie opevnenie a prevažná väčšina cirkevných budov je prakticky ruinou. Napriek tomu je táto pevnosť veľmi často turistami navštevovaná a to aj zahraničnými. Pri našich dvoch návštevách v rozsahu dvoch rokov sme v jej útrobách vždy našli mnoho návštevníkov a to aj napriek tomu, že pohybovať sa v priestore tejto pevnosti je spojené s rizikom zranenia. Problémom sú chýbajúce schody či miesta, ktoré nepochopiteľne a zdanlivo zbytočne ktosi vybudoval. Na točitom schodisku človek skôr príde ku zraneniu, ako vystúpi na zamýšľané, no už nedokončené druhé poschodie.
Bzovík
Rana dalmatina sa v okolí hradieb tiež vyskytuje, foto: Alex Mihálik
Krásny hrad utopený v prírode
Vzdušnou čarou asi 8 km južne od pevnosti Bzovík sa nachádza herpetologicky i turisticky viac než unikátna lokalita. Autom sa ale človek dostane len kúsok za obec Čabraďský Vrbovok, ďalej musí po svojich. Napriek tomu, že domáci tento zákaz veselo porušujú, úprimne odporúčam sa k našej prírode správať s úctou a ona sa každému turistovi odvďačí plným náručím úchvatných pohľadov. Nech vás ale nemýli cesta dolu kopcom – k hradu sa skutočne ide takto, iba priamo pred hradom nás ako had kľukatiaca sa cestička prinúti ísť hore kopcom, pričom cesta trvá dobrú 1 hodinku a štvrť. Za to cesta od hradu je vyčerpávajúca, ide sa najskôr strmo dole a potom už len hore kopcom a trvá aj 1 i pol hodinky.
Čabraď
To, že nevidno žiadny hrad ešte neznamená, že tam ukrytý nie je. Je to ako cesta do rozprávky – za kopcami, lúkami, vodou, zákrutami... sa ukrýva akoby pred ľudským zrakom schúlený nádherný, majestátny hrad Čabraď. Ten sa nachádza uprostred hustých nepriechodných lesov, nad meandrom riečky Litavy, ktorá tečie priamo pod ním za krásnou zelenou lúkou a dedinou duchov. Spustnutý krásny kostolík, pár domčekov, z ktorých ľudia do miest či dedín utiekli. No napriek tomu je to malebná krajinka s množstvom krásnych a priestranných lúk. Genius loci cítiť na každom mieste, až má človek dojem, že je sledovaný množstvom očí v očakávaní návratu do stredoveku, ktorý snáď ešte ani neodišiel. Údolie plazov je dostatočne chránené pred človekom, ktorý by chcel týmto príslušníkom živočíšstva akokoľvek ublížiť. A nie každému sa ochotne ukáže had či iný plaz! O tom sme sa mohli pri našich dvoch návštevách na tejto lokalite osobne presvedčiť. Napriek tomu, že ide o hadie kráľovstvo, žiadneho hada sme tu nezazreli. Dokonca ani salamandru, hoc bolo tesne po nočnom daždi a priatelia spolku Rondel, ktorí sa starostlivo starajú o zachovanie odkazu hradu Čabraď pre nové generácie nás presviedčali, že mnohokrát musia zastať a z ciest odniesť nabok salamandru...Napriek tomu, po strmom výstupe priamo k hradu Čabraď sa nám príroda odvďačila krásnou, životaschopnou populáciou jašteríc múrových, zelených, obyčajných a slepúchov. Nuž, neľutovali sme!
Čabraďský hrad, povestný nielen svojou krásou, výskytom rôznych vzácnych našich zástupcov plazov a obojživelníkov zaujme aj svojou nečakane veľkou rozlohou a výraznou krajinnou dominantou. Uprostred nádherných lesov sa nachádza hrad, ktorý si snáď každý musí zamilovať a uložiť veľmi hlboko vo svojom srdci. A navždy sa do tohto tajomného kútu Slovenska prinavracať...
Lacerta viridis
Podarcis muralis
Natrix natrix, foto: Peter Hoffmann
Natrix tessellata, foto: Pavol Purgat
Večer nad hadím kráľovstvom...
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk