ATLAS AnimaliaArthropoda
Insecta
Phasmatodea
Phylliidae
Phyllium
Synonymá:
Phyllium agathyrsus G. R. Gray, 1843
Phyllium crurifolium Serville, 1838
Phyllium dardanus Westwood, 1859
Phyllium gelonus Gray, 1843
Phyllium magdelainei Lucas, 1857
Phyllium pulchrifolium Serville, 1838
Phyllium scythe G. R. Gray, 1843
Pulchriphyllium bioculatum (Gray, 1832)
Výskyt: tropické horské lesy na Jáve, Srí Lanka, Borneu, Sumatre, Cejlóne, Seychelách a v prednej Indii
Popis: Lupenitka dvojoká, čo je jej slovenský názov, je vynikajúco prispôsobená na život na konároch drevín vďaka tomu, že svojím telom pripomína list, ktorým sa živí. Na svojom tele nesie sfarbenie hráškovo zelené, pričom v chovoch nachádzame jedince sfarbené aj žlto a hnedo, ale aj jedince s farebnými škvrnami oboch týchto farieb.
Dospelá samička dosahuje max. dĺžku 9 cm a na rozdiel od samcov nemôžu lietať, hoci majú prvý pár krídiel tzv. tegmín tužší. Jej život končí po asi 6 mesiacoch. Za túto dobu môže naklásť 80 – 120 vajíčok. Samček je o čosi menší (5 cm), má dobre vyvinuté obe páry krídiel a je teda schopný aktívneho letu. V dospelosti žije len niekoľko týždňov, no v chove sa vyskytuje len veľmi zriedkavo.
Potrava: listy ostružiníka, možno použiť aj listy malín, hlohu, dubu, brečtanu, ruží. Pri prechodu na iný, dostupnejší druh listov bol zaznamenaný veľmi neochotný prestup na niektoré druhy listov (dub, brečtan či ruže), ešte komplikovanejší je spätný prechod na ostružiny a aj úhyn lupenitiek. Konáriky s napr. ostružinami sa odporúča najskôr namočiť do vane s vlažnou vodou, osprchovanie listov, zrezanie stoniek a vloženie takto upravených konárikov do stabilného poháru s uzáverom a s otvorom. Ten spravíme ale len tak veľký, aby ním prešli iba konáriky!
Pri výmene zvädnutých a obžratých listov by sme mali každý list prehliadnuť proti svetlu, aby sme náhodou neodstránili aj samotnú lupenitku. Listy je vhodné meniť raz do týždňa, v zime aj častejšie. Pri chove nielen tohto druhu hmyzu je vhodné si ešte na jar a v lete nájsť vhodné miesta s danými druhmi rastlín a tie nám výborne poslúžia v zime pri chove listoviek a ďalších rastlinožravých druhov hmyzu.
Chov: Je to po chovateľskej stránke najbežnejší druh, ale nemožno ho plne doporučiť pre začiatočníkov. Pre ich chov nám postačí insektárium o veľkosti napr. 45 x 26 x 35 cm, ktoré je vhodné zhora zakryť tabuľkou skla (nie ale celý vzdušný priestor!) proti rýchlemu vyparovaniu vlhkosti. Teplotu udržujeme 20 – 26 ̊C. Ako substrát použijeme asi 1 cm vysokú dosku molitanu, ktorý nám zjednoduší údržbu – molitanom stačí dno insektária vytrieť, prezrieť a vybrať prípadne nakladené vajíčka, odstrániť nečistotu a molitan opláchneme. Vhodné je aj časté rosenie interiéru insektária (denne sa rosia steny chovnej nádoby, pravidelne sa dolieva voda so živnými rastlinami.
Odchov: Tento druh sa množí pohlavne i partenogeneticky. Vajíčka majú na priečnom reze pentagonálny tvar a sú opatrené pozdĺžnymi kýlmi. Vizuálne sa podobajú s vajíčkami iného druhu P. siccifolium. Inkubačná doba u nich je 6 mesiacov. Chovatelia zvyknú odobraté vajíčka inkubovať na dvoch do seba zakliesnutých sitách o priemere 17 cm. Tie sú uložené do vyššej plastovej nádoby, na ktorej dne je asi 2 cm vody a v ktorých sa udržuje teplota 20- 23 ̊C. Denne sú tieto vajíčka porosené vodou u rozprašovaču a raz za čas prehrnuté. Ak treba vajíčka i tieto sitá vydezinfikovať, vhodný je prípravok slabého, ružového roztoku hypermangánu. Nymfy o veľkosti asi 1,5 až 2 cm sa z vajíčok liahnu ako sýto červené, pričom akonáhle začnú prijímať potravu dostanú tehlovo červenú farbu, zozelenajú alebo zožltnú. Veľmi dôležité je, aby sa vyliahnuté nymfy mohli napiť vody z rozprašovača. Za ďalšie dva až tri dni začne nymfa prijímať potravu a zvliekať sa. Ich vývoj do dospelého imaga trvá asi pol roku a za túto dobu sa 6x zvlečú.
Pozn.: Tento druh občas vydáva jemný, veľmi žalostný vrzavý zvuk spôsobený trením prvých článkov tykadiel. Ak si priložíme lupenitku k uchu, môžeme tento zvuk dobre počuť.
Štefan Čambal, VIVARISTA.sk