Skokany sa vysušeniu svojich buniek vyhnú tým, že ich obalia glukózou, pričom vedci tento proces označujú ako kryoprotekcia. Bežné druhy skokanov vydržia mrazy pri teplote -7,2 ° C po dobu niekoľkých týždňov. Vedec, ktorý sa zaoberá ich výskumom, Larson však v laboratórnych podmienkach overil, že aljašské druhy skokanov bez problémov vydržia pri -18 °C aj 218 dní.Život na Aljaške totiž nie je pre každého. Zima tu je veľmi chladná a jesenné noci sú často mrazivé. Miestnym skokanom to ale nijako nevadí. Aj keď pre ne jesenné mrazy znamenajú, že musia na noc zamrznúť a ráno sa opäť rozmraziť. Je to pre nich dôležitá príprava na tuhú zimu.
"Na Aljaške strávi bežný skokan viac času zamŕzaním a rozmrzaním, než ako často sa to stane mäsu vo vašej mrazničke," hovorí mladý doktorand z University of Alaska Fairbanks Don Larson. "Lenže na rozdieľ od steaku na jar skokan rozmrzne a má sa čulo k svetu." Čo sa týka zamŕzaniu a rozmŕzaniu, je skokan medzi živočíchmi ťažko prekonateľným rekordmanov.
Skokan prezimuje zahrabaný v zemi, pod vrstvou hrabanky a lístia. Po dobu viac ako šiestich mesiacov ho čaká mráz minimálne -20 °C. Don Larson spolu s Brianom Barnesom z Inštitútu arktickej biológie sa pokúsili zistiť, ako dlho a ako veľký chlad skokan dokáže vo svojom prirodzením prostredí prečkať.
"Keď vezmete zmrazenú ovocnú drť a vysajete z nej všetku šťavu, zostane vám len mokrý sneh. Presne to sa deje s bunkami, keď mrznú," opisuje Larson. "Mráz vyťahuje z buniek vodu, bunky sa vysušujú a odumierajú."
Kľúč je v tom, že skokan tento nevyhnutný proces na dlhú zimu "trénuje" celú jeseň. "To vedie k tomu, že sa im v tele nahromadí dostatočná zásoba glukózy," vysvetľuje Larson. Časom sa jej v tele nahromadí toľko, že skokan má úplne bezpečnú ochranu proti poškodeniu mrazom.
Ilustračné foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk