Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Waldheim von Fischer Gotthelf Johann (*3 alebo 13.10.1771, Sasko - † 18.10.1853, Moskva)

Článok zo sekcie Žabčonoviny

obrázokPrírodovedci, ktorí zmenili svet Pri hľadaní zobrazenia dnes predstavovaného prírodovedca na webe som predpokladal, že sa mi zobrazí jeho viacero portrétov, no realita bola ešte prekvapivejšia. Nielenže je ich pramálo, ale dátum narodenia tohto nemeckého zoológa, anatóma, entomológa, paleontológa a knihovníka sa líši. Jeden zdroj uvádza 3.10., iný ale 13.10. 1771. Možno to spôsobil zlý opis daného dátumu, ale jedno je zvláštne. Internet v súvislosti s touto osobou neuvádza všetky jeho diela a dokonca ani fakt, že bol prvým, kto pre bezchvosté obojživelníky, teda žaby, použil označenie doteraz tak hojne používané. Anura. Toto označenie sa prvý krát objavuje v jeho treťom vydaní práce pod názvom Zoognosia tabulis synopticis ilustrata, in usum praelectionorum Academiae Imperialis Medico-Chirurgicae Mosquaensis edita.

Cesta vedeckým i súkromným životom bola pre Fischera tak jednoznačná, že to v porovnaní s inými jeho kolegami priam udivuje. Získal základné vzdelanie v Mohuči (Mainz) a pokračoval vo svojom štúdiu medicíny v Lipsku. Doktorát získava v roku 1798 a po skončení týchto štúdií sa vracia do Mohuče, kde pôsobí ako učiteľ prírodných vied a aj ako knihovník. So svojím blízkym priateľom Alexandrom von Humboldtom podniká študijné cesty do Viedne i Paríža, kde istý čas trávil aj v spoločnosti Georgesa Cuviera.
Svoju celkom prvú vedeckú prácu venoval plávajúcim mechúrom rýb (Versuch über die Schwimmblase der Fische, Leipzig 1795), tie ďalšie už boli zamerané na dýchanie živočíchov (Mémoire pour servir d'introduction à un ouvrage sur la respiration des animaux, Paris 1798) a na intermaxilu stavovcov (Ueber die verschiedene Form des Intermaxillarknochens in verschiedenen Thieren, Leipzig 1800). Jeho bibliografia pokračuje anatomickými dielami (Lettre au citoyen E. Geoffroy ... sur une nouvelle espèce de Loris : accompagnée de la description d'un craniomètre de nouvelle invention, Mainz 1804 a Tableaux synoptiques de zoognosie, 1805). Ale Fischerov záujem, ako sme už naznačili, nezostal iba u zoológie. To sa odrazilo aj na jeho ďalších publikovaných dielach, v ktorých sa venuje umeleckej knihtlači. No vskutku medzinárodný ohlas a uznanie mu získali jeho zoologické práce a preto mu v roku 1804 bolo ponúknuté miesto vedenia katedry prírodných vied na moskovskej univerzite. Tu pôsobí aj ako riaditeľ Prírodovedného kabinetu Akadémie, kde čoskoro (1805) zakladá Société Impériale des Naturalistes de Moscou.



V Rusku sa začína vážne venovať aj paleontológii a popisuje mnoho fosílnych nálezov (Notices sur les fossiles de Moscou, 1809–1811, Notices d'un animal fossile de Sibérie, 1811, Onomasticon du Système d'Oryctognoise, 1811). Moskvu v roku 1812 zachvacuje ale požiar, ktorý ho pripravuje o všetky jeho zoologické a aj ďalšie zbierky. No Waldheim von Fischer Gotthelf Johann sa ich rozhodol vybudovať úplne od začiatku. Popritom sa začal zaoberať aj entomológiou (Observations sur quelques Diptères de Russie, 1813, Spicilegium entomographiae Rossicae, Moskau 1844), pričom sa venuje aj paleontologickým zbierkam, ktoré dôkladne spracováva (Prodromus Petromatognosiae animalium systematicae, continens bibliographiam animalium fossilium, Moskau 1829–1832, Oryctographie du gouvernement de Moscou, 1830–1837, Bibliographia Palaeonthologica Animalium Systematica, Moskau 1834, Recherches sur les ossements fossiles de la Russie, Moskau 1836–1839).

(šč), VIVARISTA.sk
Ilustrácia: en.wikipedia.org, digitale-sammlungen.de



Šéfredaktor | 26.7.2014 06:48 | 0 komentárov | 3376x


Dátum: 29.3.2024 02:21:26
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/3207