Prírodovedci, ktorí zmenili svet Občas sa v živote každého vedca, či už amatérskeho alebo profesionálneho, stane, že mu život prinesie taxon, s ktorým si nevie rady. Netuší, čo má pred sebou. Podobné to bolo aj v prípade talianskeho správcu prírodovedeckých zbierok Karla Theodora Falckého a Bavorského Cosima Alessandra Colliniho. Collini mal pred sebou fosíliu živočícha, podľa všetkého lietajúceho stavovca, ale to bolo asi tak všetko, čo mohol z daného kostrového nálezu vyčítať. Napriek tomu v roku 1784 zverejňuje svoje pojednanie o tomto náleze v diele Acta Academia Théodoro - Palatinae článok pod názvom Sur un animal fosiile d'un genre particulier (O jednom zvláštnom fosílnom živočíchovi). Až neskôr bol tento nečakaný nález nazvaný vtákojašterom (Pterosauria). Zaujímavosťou je, že prvý český názov, ktorého autorom bol Jan Svatopluk Presl, bol "dlouhoprstáci". 
Collini ale nebol hneď správcom prírodovedných zbierok. Ako to už býva, i on študoval práva, v roku 1749 ale nečakane opúšťa Florenciu a odchádza do Pruska. V Berlíne sa dočkal svojho doporučenia Voltairovi a v roku 1752 sa stáva jeho sekretárom. Rok 1756 sa sťahuje do Štrasburgu, kde získava miesto vychovávateľa. A práve tu sa začína Collini zaujímať o prírodné vedy, hlavne o zoológiu a anatómiu. V roku 1760 nastupuje do služieb Karla Theodora v Mannheime a ten ho neskôr (1764) vymenuje hlavným správcom svojich prírodovedných zbierok. Tie už vtedy zaberali tri sály jeho mannheimského zámku. Hlavná časť zbierok pozostávala z minerálov a fosílií stavovcov, neskôr k nim pribudli aj vypchávky vtákov, zbierka hmyzu a herbár exotických rastlín.
V roku 1767 vydáva Collini sprievodcu týmito zbierkami, ale tu ešte chýba zmienka o divnej fosílii. Tá bola, zrejme, získaná až neskôr a išlo o temer úplnú kostru pochádzajúcu z jemnozrnných vápencov neskoro jurského veku, ktorá bola nájdená neďaleko bavorského mesta Eichstätt. Je svojím spôsobom prekvapujúce, že Collini si vedel rady s mnohými inými nálezmi z dávnej minulosti, dokázal ich porovnať s príbuznými organizmami zo súčasnosti, no u nálezu vtákojaštera to akosi neplatilo. Išlo o nález, ktorý mal k sebe zložené kosti predných končatín a jeho lebka pozostávala z predĺžených čeľustí s dlhými a špicatými zubami. Preto sa neponášal na žiadneho doteraz poznaného tvora. Ďalšou zaujímavosťou tohto nálezu je, že Collini krídlo a zadnú končatinu na pravej strane nepovažoval za súčasť predmetného jedinca. Domnieval sa, že zrejme ide o doposiaľ neznámy druh morského živočícha, ktorý nestojí za to, aby získal svoj názov. Až o 17 rokov neskôr (1801) sa o tomto náleze zmieňuje francúzsky prírodovedec George Cuvier, ktorý ho na základe práve Colliniho popisu a vyobrazenia spoznal ako lietavého jaštera. Napomohla mu k tomu prítomnosť nápadne predĺženého prstu na prednej končatine. Podľa Cuviera mal tento tvor ďalšie tri normálne vyvinuté prsty s pazúrmi na lezenie po stromoch. V roku 1809 sa Cuvier prinavracia k danému nálezu svojím vonkajším opisom, ale aj teraz mu neostávalo nič iné, ako vychádzať z Colliniho publikácie, pretože fosília už v Mannheime nebola. Medzitým sa totiž dostala do Mníchova, kde je v zbierkach Bavorskej akadémie vied uložená dodnes.
História vedeckého popisu vtákojaštera ale tu nekončí, hoci sa priamo Collina už netýka. Cuvier pri popise tejto fosílie postupuje podľa toho, čo sám pozná a čo je v súlade s porovnávacou anatómiou. Poukazuje na znaky kostry v súvislosti s plazmi (stavce, rebrá a panva). Až potom prechádza k zvláštnostiam, ktoré definujú rodovú úroveň. Správne určenie vtákojaštera sa ale neuplatňuje okamžite.
Mníchovským anatómom a lekárom von Soemmerringom (1812) a štrasburským profesorom Hermannom je presadzované, že tento živočích je iba prechodným stupňom medzi vtákmi a netopiermi. A to aj napriek tomu, že Soemmering v Mníchove danú fosíliu študoval. Profesor zoológie Blumenbach ju dokonca považuje za vodný druh vtáctva a ešte v roku 1830 obhajoval mníchovský zoológ Wagler pôvodnú Collliniho domnienku, že ide o zvláštnu skupinu vodných stavovcov, čosi ako prechod medzi cicavcami a vtákmi, ktorí mali čudesné plutvy tvorené plávajúcimi blanami. Ešte v roku 1843 pokladá anglický zoológ Newman vtákojaštera za lietajúceho vačkovca, ktorý je blízky príbuzný s koalou či kengurou. Je zaujímavé, že ešte v prvej pólke 19.storočia sa v niektorých učebniciach zoológie vtákojašter vydáva za čokoľvek iného, než tomu bolo v skutočnosti.
(šč), VIVARISTA.sk
Ilustrácie: de.wikipedia.org, www.minrec.org