Prírodovedci, ktorí zmenili svet Mnoho prírodovedcov je natoľko špecializovaných, že svoj celý život zasvätia jedinému organizmu či skupine. Na tom nie je nič zlého, hoci okolie je inej mienky. Vďaka takejto špecializácii daný vedec dokáže preniknúť hlboko do témy, že sa z neho stáva expert na daný druh. A to je len pozitívum. Takým bol aj švajčiarsky prírodovedec Abraham Trembley. Vďaka štúdiu regenerácie u živočíchov preukázal, že živočíchy sa môžu rozmnožovať aj nepohlavným spôsobom.
Na samom začiatku, ako inak, ale bol Trembleyho záujem o matematiku. Tú študoval v Ženeve, ale neskôr odišiel ako súkromný učiteľ do Holandska, kde sa od roku 1736 zameral na zoológiu. Tomu ale predchádzal svojím spôsobom unikátny objav. Nezmar. Trembley si spočiatku myslel, že objavil úplne nový živočíšny druh živočícha, no následne zistil, že nezmara vedecky popísal už Leeuwenhoek v roku 1702. Ten sa ale mylne domnieval, že ide o rastlinu.
Práve Trembley pri svojich pokusoch preukázal, že ak nezmar sa prereže na dve či viac častí, zostanú oddelené časti nielenže živé, ale môžu dorásť v úplne kompletného jedinca. Bol to vskutku jedinečný objav. Aj preto o svojich pozorovaniach Trembley publikuje knihu Mémoires pour servir a l'histoire d' un genre de polypes d'eau douce, ktorú vydáva v roku 1744. Toto dielo približujúce život jedného druhu sladkovodného polypa vzbudilo náležitú pozornosť, veď dovtedy sa myslelo, že regenerácia v takomto veľkom rozsahu nie je prakticky možná. Samotný Trembley sa domnieval, že nezmar predstavuje vďaka svojej unikátnej regeneračnej schopnosti akési prechodné štádium medzi živočíchom a rastlinou. Nezmarovu príslušnosť k živočíchom prisudzoval iba podľa jeho reakcie na podráždenie.
Trembley neskôr vyučoval aj v Londýne, kde ho v roku 1743 zvolili za člena Kráľovskej spoločnosti. V roku 1757 sa ale vracia do Ženevy, kde ešte do roku 1760 pôsobil spoločne s Bonnetom ako riaditeľ mestskej knižnici.
(šč), VIVARISTA.sk
Ilustrácie: en.wikipedia.org, lib.utah.edu, www.ville-ge.ch