Lietavky sú stromové žaby, patria do príbuzenstva skokanov a parosničiek. Žijú výlučne na stromoch, pričom na zem nezliezajú ani v období rozmnožovania. Dnes je známych okolo 50 druhov ázijského rodu Rhacophorus. Niektoré z nich vynikajú dokonalou adaptáciou na pasívne lietanie. Pomocou širokých blán medzi prstami dokážu pri skokoch zo stromov efektívne plachtiť. Lietavka Reinwardtova dorastie najviac 8 cm a je rozšírená v tropických a subtropických lesoch Thajska, Malajzie a Indonézie. Blany medzi prstami má obvykle nápadne čierno-modré. Druhové pomenovanie získala po holandskom botanikovi Casparovi Reinwardtovi, ktorý pôsobil na ostrove Jáva. Ako prvý objavil lietajúce žaby juhovýchodnej Ázie slávny prírodovedec a evolučný biológ Alfred Russell Wallace. Bol to súčasník Darwina, ktorý svoju evolučnú teóriu o vzniku druhov prirodzeným výberom vytvoril nezávisle. Vo svojich zápiskoch poznamenáva: "Zo všetkých obojživelníkov, ktoré som našiel na Borneu, bola najdivnejším tvorom veľká rosnička, ktorú mi priniesol môj čínsky sluha. Rozprával, že ju videl ako sa zniesla letom z vysokého stromu šikmým smerom na zem. Až keď som si ju pozornejšie prezrel, zistil som, že prsty zadných nožičiek boli veľmi veľké a až k špičkám spojené blanou, takže roztiahnuté zabrali väčšiu plochu ako telo samotné". Ďalej Wallace dopĺňa: "Pokiaľ viem, je to prvý prípad lietajúcej žaby, ktorý si zaslúži plnú pozornosť a ktorý ukazuje, že premenlivosť úpravy prstov žiab je tak veľká, že nebývajú uspôsobené, ako už vieme, len k plávaniu a k šplhaniu, ale aj, ako teraz vidíme, k skutočnému zneseniu sa na zem ako padákom".
Pre túto zvláštnosť nazývali túto žabu v staršej literatúre "šironôžka lietavá".
Po viacročnom úsilí sa Zoo Bojnice podarilo tento druh získať až v roku 2014. Po absolvovaní karantény je už teraz lietavka Reinwardtova, klasická učebnicová "lietajúca" žaba, vidieť v expozícii bojnického Vivária spoločne s parosničkami nádhernými.
Zdroj: www.zoobojnice.sk
Foto: Andrej Duchoň, VIVARISTA.sk