Prírodovedci, ktorí zmenili svet Dnes bežne používaný výraz "rod" či "druh" bol v nedávnej minulosti prakticky neznámy pojem. Ako prvý ho vo svojom diele The Wisdom of God manifested in the Works of the Creation použil práve John Ray v roku 1691. Aby nedošlo k omylu, Ray sa z dodnes neznámych dôvodov až do roku 1670 podpisoval ako John Wray. Ray chápal druh genealogicky ako skupinu jedincov "vzídených z jedného semena", pričom tieto sa môžu potenciálne páriť, ale pritom od samého začiatku nepodliehajú žiadnym zmenám.John Ray svoju záľubu v živú prírodu podľa všetkého získal od svojej matky, ktorá sa venovala liečiteľstvu a bola aj korenárka. Otec sa venoval kováčtine. Základné vzdelanie získal Ray v Braintree, odkiaľ ako 16ročný odchádza na univerzitu v Cambridgi, najskôr do Trinity College, neskôr do Catharine Hall, ale o mesiac na to sa opäť vracia na Trinity College. Práve tu sa v roku 1651 stáva lektorom gréčtiny, v roku 1653 lektorom matematiky a v roku 1657 získava funkciu prodekana. Z Raya sa stáva vynikajúci pedagóg, ktorý bez problémov na svoju stranu a záľubu v prírodu získava aj svojich žiakov, medzi nimi predovšetkým Francisa Willughbyho, ktorý v jeho ďalšom živote zohrá rozhodujúcu úlohu.
Z politických dôvodov je Ray nútený zo školy odísť (1662) a existenčne je priamo závislý práve na Willughbyovi. Rok 1663 do ich života prináša cestu po Európe, ale Ray už v minulosti podstúpil cesty do Anglicka, no v roku 1666 sa Ray predčasne musí vrátiť domov, zatiaľ čo Willughby pokračuje na ceste do Španielska. V roku 1673 vydáva Ray svoje zápisky z cesty po Európe pod názvom Observations topographical, moral, and physiological, made on a Journey through part of the Low Countries, Germany, Italy, and France. Z tejto výpravy si obaja privážajú množstvo vypchávok a sušených rastlín, ktoré sa mali stať podkladom k ich systematickému popisu živočíšnej a rastlinnej ríše.
Willughby ale v roku 1672 nečakane umiera a zanecháva po sebe spracované iba časti o vtáctve a rybách. Tie musí Ray pripraviť pre tlač, aby vyšli ako ich spoločné dielo Ornithologiae libri tres v roku 1676 a De historia piscium v roku 1686. Obsahujú popisy a klasifikáciu živočíchov, ktoré sa opierajú o anatomické poznatky. Ray neskôr spracuje celú botanickú časť v spise Methodus plantarum nova (1682) a trojdielnu Historia generalis plantarum (1986 - 1704). V roku 1693 Rayovi vychádza aj Synopsis methodica Anamalium Quadrupedum et Serpenti Generis, kde sa venuje aj hadom, plazom a cicavcom. Až po smrti Raya sú publikované práce Synopsis methodica Avium et Piscium (Metodický prehľad vtáctva a rýb, 1713) či Historia Insectorum o hmyze, opierajúca sa o práve Willughbyho poznámky.
(šč), VIVARISTA.sk
Foto: anthro.palomar.edu, www.smu.edu, openlibrary.org