Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Malpighi Marcello (*10.3.1628 - †29. (30.)9.1694)

Článok zo sekcie Žabčonoviny

obrázokPrírodovedci, ktorí zmenili svet Ako dýcha hmyz? Majú "chrobáky" pľúca? Nuž na tieto a mnohé ďalšie otázky vtedajšia veda odpovede nepoznala. Odhalil ich a zodpovedal až taliansky lekár Marcello Malpighi, ktorý sa narodil roku 1628 v Crevalcore neďaleko Boloni. Práve on objavil kapilárny obeh vďaka mikroskopickému pozorovaniu vlásočníc spájajúcich tepny a žily v pľúcach žaby, anatomicky preukázal správnosť teórie o malom krvnom obehu a tiež je pokladaný za zakladateľa histológie a mikroskopickej anatómie (pripomeňme, že objavil aj krvinky). Už v roku 1669 z jeho pera vzišla monografia o priadke morušovej, ktorá sa pokladá za prvú anatomickú štúdiu o bezstavovcoch ako takých. A práve v tomto diele sa ako prvý zmienil o prítomnosti vzdušníc, vďaka čomu môže aj hmyz dýchať. Ale aby sme pochopili celý Malpighiho život, musíme sa vrátiť do jeho detstva.
Svoje detstvo trávi Malpighi na statku patriacom jeho rodičom a tu podlieha vzdelávaniu svojho otca. V 17 rokoch nastupuje na univerzitu v Boloni a začína študovať Aristotelovu filozofiu. Štúdium ale musí na dva roky zanechať, keďže mu tesne po sebe umierajú obaja rodičia i prarodičia a on sa ocitá úplne bez prostriedkov potrebných na dokončenie svojho štúdia. V roku 1653 je mu udelený doktorát lekárstva a filozofie, a to aj napriek tomu, že sa nenarodil v Boloni a teda nie je bolonským občanom. Teraz, s odstupom času sa táto okolnosť zdá byť nemiestna, ale v rokoch, kedy sa tento príbeh odohráva je práve toto pokladané za neodpustiteľný fakt. Napriek tomu je ale v roku 1656 na univerzite v Boloni menovaný za profesora praktického lekárstva, no koncom toho istého roku pre neho univerzita na návrh Ferdinanda II. Toskánskeho zriaďuje v Pise profesúru teoretickej medicíny. Práve tu Malpighi naväzuje svoje celoživotné priateľstvo s matematikom a prírodovedcom Giovannim Borellim, ktorý je prominentným podporovateľom jednej z prvých vedeckých spoločností Accademia del Cimento. V Pise mladý Malpighi zostáva tri roky, aby sa v roku 1659 vrátil do Boloni, kde spíše prvý zo svojich článkov, ktorý je publikovaný v časopise londýnskej Kráľovskej spoločnosti (Royal Society of London) pod názvom De pulmonibus, pričom Malpighi v ňom popisuje anatómiu pľúc žiab vrátane jemných vlásočníc. Vďaka tomu dokázal existenciu malého krvného obehu, ktorý Wiliam Harvey a mnoho ďalších vedcov iba predpokladalo.



Rok 1667 prináša pre Malpigiho nové veci a on sa stáva pravidelným dopisovateľom Kráľovskej spoločnosti. V roku 1669 sa navyše stáva jej čestným členom ako prvý Talian v histórii spoločnosti. Od tohto okamžiku publikuje všetky svoje práce v Londýne. Napriek týmto nesporne priaznivým udalostiam mu ale univerzita v Boloni nesedí. Preto v roku 1662 prijíma pozvanie stať sa na Borelliho doporučenie profesorom lekárstva na univerzite v Messine na Sicílii. Tu strávil ďalšie štyri roky svojho života. Ale v roku 1667 sa do Boloni opäť vracia.
Malpighi sa venuje aj štúdiu kože a ako prvý objavuje papilárnu líniu, ľadviny, pečeň, vnútornú stavbu mozgu a na jazyku objavuje chuťové papily. O červených krvinkách publikuje prácu De polypo cordis v roku 1666. Nevyhol sa ani štúdiu zárodku kurčaťa vo vajíčku (1673), u ktorého ako prvý popisuje aortálne oblúky, neurálnu ryhu a segmentované štruktúry pozdĺž aortálnej trubice. V prípade priadky morušovej ako prvý poznamenáva, že nedýcha pľúcami, ako by sa mohlo očakávať, ale tenkými trubicami, ktoré sa otvárajú priamo na povrchu jej tela. Tým objavuje vzdušnice a aj zvláštne vylučovacie trubice, ktoré dodnes nesú práve jeho meno.



Malpighi sa nevenuje iba zoológii. Porovnáva prieduchy v kutikule listov v spojitosti s trachejami na povrchu tela hmyzu a svoje pozorovania rastlín publikuje v práci Anatomia plantarum v roku 1671.
Po týchto úspechoch sa mu na sklonku jeho života akosi prestáva dariť. V roku 1684 mu vyhorí dom, pričom ohňom je mu zničený jeho mikroskop, bohatá knižnica i vlastné rukopisy. Zrejme ako čiastočnú kompenzáciu za všetky tieto katastrofy ho pozýva pápež Inocenc XII. v roku 1691 do Ríma a menuje ho svojím osobným lekárom. Malpighi následne prednáša aj na vatikánskej fakulte lekárskych vied a krátko pred svojou smrťou spisuje výpočet svojich akademických a vedeckých prác a svoj životopis zasiela Kráľovskej spoločnosti do Londýna, kde vychádzajú v roku 1697 ako Opera omnia posthuma, et vita a seipso scripta.



Zomiera v Ríme vo veku 66 rokov na mozgovú mŕtvicu, svoj večný odpočinok nachádza v chráme Santi Gregorio a Siro v Boloni.

(šč), VIVARISTA.sk
Foto: instrumentoshistoptica.wordpress.com, www.themitralvalve.org, www.indiana.edu



Šéfredaktor | 3.5.2014 05:48 | 0 komentárov | 2197x


Dátum: 28.3.2024 09:45:24
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/3016