Prírodovedci, ktorí zmenili svet Osudy mnohých prírodovedcov nepoznajú žiadne hranice. Dokážu so samotným človekom napáchať toľko nerozvážnych skutkov, že to nezaujatého pozorovateľa priam zaskočí. O fakte, že prírodovedci sú v jednej duši i zberatelia, je po ruke hneď niekoľko názorných príkladov. Jeden taký si pripomenieme v dnešnej časti nášho seriálu.Taliansky lekár a prírodovedec v jednej osobe Ulisse Aldrovandi (občas, hlavne v staršej literatúre sa môžeme stretnúť s podobou jeho mena v tvare Aldrovandus) bol aj jedným z prvých entomológov. Na svet prišiel síce vo vzdelanej a bohatej rodine, čo bola polka jeho úspechu, ale veľmi prísna matka postavila mladého Ulisseho pred hotovú vec. Buď bude obchodníkom, alebo...Aj preto sa Ulisse ním stáva, no vo veku 12 rokov sa Aldrovandi rozhodne ujsť do Ríma. Samozrejme, že o svojom pláne nikomu nič nepovie. Jednoducho vyhrala jeho zvedavosť uvidieť na svoje vlastné oči toľko ospevovanú krásu Ríma. Tento jeho útek ale rozhodne aj o tom, že nezávisle na prianí svojej rodiny sa rozhodne študovať na univerzite v Boloni a neskôr v Padove humanitné vedy, logiku, matematiku i právo a stáva sa notárom. Ale ani u tohto povolania dlho nezostáva a v Boloni začína študovať filozofiu a medicínu. V roku 1549 je ale obvinený z kacírstva a uväznený, keďže verejne kritizuje dogmu o trojjedinečnosti Božej. O pár mesiacov, pod tlakom inkvizície, svoje názory mení a svoje názory písomne odvoláva, napriek tomu ale je prevezený do Ríma, kde zostáva v domácom väzení až do apríla 1550. Ešte počas štúdia v Boloni je mladý Aldrovandi výrazne ovplyvnený svojím učiteľom Lucom Ghinim, ktorý ho presvedčil, aby sa začal venovať botanike, zoológii a geológii. Je nesporne zaujímavé, že Aldrovandi zrejme ako prvý použije síce trošku skomolené označenie "giologia" pre vedy o Zemi vo svojej poslednej vôli.
Hore zobrazený had je zrejme Cerastes cerastes
Na univerzite v Boloni získava Aldrovandi v roku 1553 doktorát filozofie a medicíny a o rok na to na tej istej univerzite začína i prednášať filozofiu a logiku. V roku 1559 sa stáva profesorom filozofie a roku 1561 za prispenia jeho vlastnej rodiny vzniká stolica prírodných vied. Vďaka tomu sa stáva aj profesorom Philosophiae naturalis ordinaria de fossilibus, plantis et animalibus a tento honosný post zastáva ešte ďalších 40 rokov, až do roku 1600. No ešte predtým, v roku 1551 sa Aldrovandi zúčastňuje množstva expedícií na rôzne miesta Apeninského polostrova i na priľahlé ostrovy, kde zbiera rastlinstvo a vykonáva mnohé pozorovania. To dalo základ pre vznik vskutku impozantnej zbierke prírodnín, ktorá v roku 1595 pozostávala z 18 000 položiek. Iba jeho herbár, ktorý je uložený na univerzite v Boloni, obsahuje 4 760 rastlín. V roku 1568 tu zakladá verejnú botanickú záhradu. Vtedy mu je poskytnutá kontrola nad obchodom s liečivami a v roku 1574 zverejňuje spis pod názvom Antidotarii Bononiensis Epitome, vďaka čomu sa dostáva do prudkého sporu s bolonskými lekármi i lekárnikmi. V roku 1575 bol preto zbavený všetkých funkcií. Obracia sa na pápeža Rehora XIII., ktorý je bratancom jeho matky, s prosbou o pomoc. Vďaka nemu sa oslobodzuje od útokov a získava aj finančnú pomoc na vydávanie svojich kníh.
V pláne má totiž vydať 12.zväzkové dielo, ktoré malo obsahovať všetko, čo je v tej dobe známe o prírode. V ňom ako prvý predstavuje zoologický systém, na základe ktorého sú živočíchy rozdelené do 10 tried. Prvé tri časti vychádzajú v rokoch 1599 - 1603 ako Ornithologiae. Štvrtý diel pod názvom De animalibus insectis vychádza v roku 1602 a je to vlastne prvé systematické pojednanie z oboru entomológie na svete. Až po smrti Aldrovandiho vyšli aj zvyšné časti tejto série, ktoré boli v rukopisoch. Celé dielo sa skladá z obrovského množstva ilustrácií, ktoré v priebehu 30 rokov zhotovilo niekoľko významných maliarov, ako napr. Lorenzo Benini z Florencie či Christopher Coriolanus z Norimbergu.
Jedno celoživotné prianie sa ale Aldrovandimu nesplnilo. Navštíviť Nový svet, teda Ameriku, hoci sa mu táto možnosť ponúkla. Žiaľ, Aldrovandi sa už vo veku 65 rokov necítil na ňu. Zákonom schválnosti života ale žil ešte ďalších temer 20 rokov. Zomiera v mestskej nemocnici v Boloni a večný pokoj nachádza v rodinnej hrobke v bazilike Santo Stefano.
(šč), VIVARISTA.sk
Foto: www.it.wikipedia.org, www.florian-albeck.de, www.lorenzodottisketcher.blogspot.com, www.online.scuola.zanichelli.it