ATLAS AnimaliaArthropoda
Chelicerata
Arachnida
Scorpionida
Buthidae
Androctonus
Výskyt: Alžírsko, Egypt, Líbya, Maroko, Palestína, Senegal, Somálsko, Tunis. Obýva vyprahlé miesta, kamenisté pôdy i púštne piesočné duny. Vždy ide o klimaticky drsné oblasti.
Poddruhy:
A. a. garzonii Goyffon and Lamy, 1973
A. a. hector (C. L. Koch, 1839)
Veľkosť: 9 - 13 cm
Vlhkosť: 30-50%
Teplota: 30-35°C, s nočným poklesom na 25°C
Popis: Tento rod zahŕňa celkovo až 7 druhov so 17 poddruhmi.
Sfarbenie tohto druhu je svetlo žlté, až hnedožlté, klepetá a zadná časť tela býva tmavšia, rovnako ako posledné segmenty zadočku a telson. Odtieň sfarbenia sa u jednotlivých jedincov môže líšiť podľa výskytu.
Cez deň sa Androctonus australis ukrýva pod kameňmi, v skalných štrbinách, alebo zahrabaný v piesku, no často sa vyskytuje i v blízkosti človeka a jeho obydlia. Navyše je to silno jedovatý druh, ktorý vo svojej domovine má na svedomí až 80 % úmrtia človeka po jeho bodnutí. Zároveň je aj najčastejšie chovaným druhom rodu Androctonus. Možno ho pomerne ľahko zameniť s iným druhom rodu a to Androctonus amoreuxi.
Ide o nočného a navyše aj plachého tvora, ktorý, ak nie je priamo ohrozovaný či vyprovokovaný, neútočí.
Rozlíšenie pohlavia: Samice sú často omnoho väčšie a robustnejšie, ich klepetá sú naopak štíhlejšie, než u samcov. Rozdieľ medzi jednotlivými pohlaviami je ale pomerne nezreteľný.
Chov: K chovu sa nám hodí púštne terárium alebo plastová nádobka s vrchným uzáverom (dobre tesniacim) o rozmeroch 30×20×20 cm, pričom každého jedinca chováme samostatne. Ako podklad je vhodná vyššia vrstva púštneho piesku, pretože Androctonus australis si s obľubou buduje nory pod stromovou kôrou. Nutná je minimálna vlhkosť, ktorú podávame formou rosenia asi raz mesačne. Podľa niektorých chovateľ by miska s vodou nemala byť súčasťou ubikácie a aj čo sa týka potravy, odporúčajú kŕmiť len skutočne striedmo primerane veľkou potravou (svrčky, šváby a iný hmyz).
Tento druh sa môže dožiť aj viac než 18 rokov.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk