Prírodovedci, ktorí zmenili svet Nemecký biológ, brat Oskara Hertwiga sa narodil vo Freibergu. Študoval lekárstvo a prírodné vedy na univerzitách v Jene, Zürichu a v Bonne. Bol žiakom E. Haeckela, C. Gegenbaura a M. Schultzeho, u ktorého bol aj asistentom. Po skončení štúdia pracoval najskôr na univerzite v Jene, potom bol profesorom v Kráľovci (dnešný Kaliningrad), v Bonne a od roku 1885 profesorom zoológie a porovnávacej anatómie na univerzite v Mníchove. Svoje prvé vedecké diela spracoval spolu s bratom Oskarom a venovali sa výskumom nervovej sústavy mechúrnikov. Bratia študovali vznik a význam strednej zárodkovej blany a mali aj spoločné práce z morfológie a fyziológie buniek.
Ďalšie jeho práce sa zaoberajú výskumom prvokov (koreňonožcov, mrežovcov, nálevníkov) a sasaniek. Publikoval aj knihy o systéme dierkavcov, o telesnej stavbe mrežovcov, o rozmnožovaní nálevníkov a pod.
Das Nervensystem und die Sinnesorgane der Medusen, 1878 ("The nervous system and the sensory organs of the Medusa").
Die Actinien, 1879.
Chätognathien, 1880.
Die Coelomtheorie: Versuch einer Erklärung des mittleren Keimblattes, Jena, 1881 ("The Coelom Theory. Attempt of an explanation of the middle Keimblatt").
Lehrbuch der Zoologie, Jena, 1891 ("Textbook of Zoology"). (Digital edition from 1907 by the University and State Library Düsseldorf)
Abstammungslehre und neuere Biologie, 1927 ("Descending teachings and newer biology").