Vivaristika na známkach Pakistan vydal peknú sériu známok zachytávajúc štyri rôzne druhy hadov. Ich ilustrátorské zobrazenie dalo zjavne autorovi zabrať, pretože druhy Bungarus (nie Bangarus caerulus) caeruleus, Python molurus sú znázornené nie príliš autenticky. Okrem toho Vipera ruselli sa radí do rodu Daboia.Všetky štyri známky majú rovnakú hodnotu a chýba im vročenie. Napriek tomu je to pekná kolekcia.
Islamská republika Pakistan
Pakistání islámí džamhúríját
POLOHA: Pakistan sa nachádza v severozápadnej časti Indického subkontinentu v južnej Ázii. O hranice sa delí s Iránom, Afganistanom, Čínou a Indiou. Na juhu prilieha k pobrežiu Arabského mora.
ROZLOHA: 796 100 km2
VERTIKÁLNE ČLENENIE: Pohorie na severe a západe patrí alpsko himalájskej sústave. Pozdĺž SV hranice s Čínou sa týčia vysoké vrcholky pustého pohoria Korákóram, z väčšej časti zaľadnené skalnaté štíty. Tu sa nachádza druhá najvyššia hora sveta Čhogori (K 2, 8611 m). Z vlastných Himalájí spravuje Pakistan len ich najzápadnejšiu časť s najvyššou horou Nangáparvát (8126 m). Hornatá hranica s Afganistanom s veľhorským Hindúkušom (Tirič Mir, 7708 m) je prerušená niekoľkými priesmykmi , z ktorých najdôležitejšími sú Baroghil (3804 m) a Chajbarský (1030 m). Diaľnicou sa tadiaľ dá prejsť do Afganistanu. Na juhu sa rozkladajú úrodné roviny Paňdžábu (Päťrečie), obilnice Pakistanu, zavodňované prítokmi Indu. Od severu k juhu postupuje dlhé Sulajmánske pohorie (3441 m). Na JZ sa šíri suchá a pustá Balúčska plošina s priemernou výškou okolo 600 metrov. Jej zvlnený povrch lemujú omnoho vyššie okrajové pohoria (Brahúí 3277 m). Južne od himalájských predhorí sa šíri Pótvárska plošina a na ňu nadväzujúce úrodné kotliny Péšávarská a Kohátska. Na juhu uzatvára plošinu Slané pohorie (1522 m). Piesčité pustiny púšte Thár sa rozpínajú až k JV Indii. Hlavná časť územia Pakistanu patrí Indoganžskej plošine.
PODNEBIE: Pakistan má prevažne vnútrozemské subtropické až tropické podnebie, ktoré sa vyznačuje veľmi horúcimi letami a miernymi zimami s veľkými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou. V Jacobábáde v južnej časti Pakistanu bola nameraná najvyššia absolútna teplota v Ázii 53,5 C. Podnebie Pakistanu je pod vplyvom polohy na západnom akraji monzúnovej oblasti. Ročný úhrn zrážok je 200 – 100 mm.
VODSTVO: Pakistnská riečna sieť je až na Páňdžáb veľmi riedka. Dlhý a mohutný tok Indu (Sindh, 3190 km, v zemi 2500 km) odvodňuje celú krajinu až na balúčske toky ústiace do Arabského mora a bezodtokové oblasti. Jej prítoky: Džihlam, Čanáb, Ráví, Satladž a Bíjás.
Indus je rieka zmiešaného typu, na svojom strednom a dolnom toku je po opustení hôr odkázaná na vodu z monzúnových dažďov a jej stavy silne kolísajú. Na je prítokoch je mnoho vodných diel, určených najmä na zavlažovanie. V severnej oblasti je malebná krajina plná jazier. O vlastníctvo tohto územia sa vedú spory so susednou Indiou. Najväčšie jazerá: Menchar, Keenjar, Hanna.
FAUNA A FLÓRA: Veľkú časť pakistanského územia pokrýva suchá step s xerofytným rastlinstvom. V stále zelených lesoch na SZ krajiny prevažujú borovice, himalájske cédry (déodáry) a cesmíny, na S rastú topole. Hory sú bohaté na divokú zver, žijú tam medvede, levharty a divoké ovce. Lesné porasty však teraz pokrývajú iba 3,5 % povrchu Pakistanu a prirodzené prostredie zvierat je ohrozené. Ohrozený je aj Indský druh delfína, pretože priehrady na rieke Indus mu zabraňujú dostať sa k miestam, kde hľadal potravu a lovil ryby.
POČET OBYVATEĽOV: 135 mil.
NÁRODNOSTNÁ ŠTRUKTÚRA: Paňdžábci 50%, Paštunovci 13%, Indovia 11,5%, Saraikanovia 9,5%, Hinduisti hovoriaci urdsky 7,5%, ostatní 8,5%.
Úradným jazykom je urdština (angličtina je oficiálnym dorozumievacím jazykom), hlavným náboženstvom je islam. Obyvateľstvo Pakistanu prestúpili na islam pod tlakom arabských dobyvateľov okolo r.700 n.l. Dnes je náboženské cítenie v Pakistane veľmi silné. Kresťanov je 1% a hinduistov 0,8%.
Priemerný vek mužov je 59 rokov a žien 61 rokov. Podieľ mestského obyvateľstva neprekračuje 30%. Najhustejšie sú osídlené úrodné oblasti Paňdžábu, zvlášť na východe. Západ je obývaný iba nepatrne.
SÍDLA: Hlavným mestom je Islámábád (s aglomeráciou 930 tis.obyv.).
Séria zobrazuje tieto druhy (uvedené podľa údajov na známkach):
Krait (chybné označenie Bangarus caerulus) Bungarus caeruleus – Rs. 6
Cobra (Naja naja) – Rs. 6
Python (Python molurus) – Rs. 6
Viper Daboia (Vipera) ruselli – Rs. 6
Zo zbierok Štefan Čambal, VIVARISTA.sk