Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Coelognathus helena (Daudin, 1803)

Článok zo sekcie Teraristika

obrázokATLAS Binomické meno: Coelognathus helenus
(Daudin, 1803)
Výskyt: Sri Lanka, India, Pakistan, Nepál, Bangladéš, Bhután, Kašmír, Sikkim, Assám, kde vystupuje až do veľkých výšok nad 1500 m.n.m. Poddruh Coelognathus helena monticollaris obýva indické pohorie Západný Ghat a je u nás vzácnym chovancom.
Typová lokalita: India: Vishakhapatnam (Daudin, 1803). Obýva rozhranie buša a dažďových lesov v subtropickej a tropickej oblasti.
Napriek obrovskému územiu, ktoré tento druh obýva a mnohými odlišnými farebnými odchýlkami, doteraz sa vedecky popísali iba dve formy tohto druhu. Ide o základnú východoindickú a západoindickú formu, ktorá sa od seba odlišuje priečnym pruhovaním, ktoré smerom k chvostu ustupuje. Boli pozorované aj albinotické i melanické exempláre.
Synonymá:
Coluber helena Daudin, 1803
Elaphe helena (Daudin, 1803)
Poddruhy:
Coelognathus helena helena
Coelognathus helena monticollaris



Coelognathus helena je elegantný, užovkovitý had s prevažne súmračnou, až nočnou aktivitou.

Popis:
Základné sfarbenie jej štíhleho tela je hnedasté, so žltkastými až bielymi škvrnkami na okraji šupín. Za hlavou začínajú štyri tmavšie pruhy, ktoré sa smerom ku škvrnitému chvostu rozpadajú. Ventrálna strana tela má jednofarebné žlté až belavé sfarbenie, niekedy s jemnými škvrnkami, oko má gulatú zorničku. Tento druh má výrazný pohlavný dimorfizmus - samice sú o dosť dlhšie a mohutnejšie (až 120 cm), oproti asi 90 cm samcom.



Chov:
Pre jej chov nám postačí menšie či stredné terárium s konármi, stromovou kôrou ako úkryt a nesmie chýbať ani miska s vodou na pitie a na kúpanie. Ako substrát môžeme použiť dostatečne vlhkú zmes piesku a rašeliny či Lignocelu. Coelognathus helena vyžaduje vyššiu vlhkosť 70 - 80%, inak má problém so zvliekaním. V príliš suchom teráriu sa snaží zahrabávať do vlhčieho substrátu alebo trávi celé dni v miske s vodou. Teplotu udržujeme na 26 - 28°C cez deň, v noci môžeme teplotu znížiť až k 18°C. Svetelný režim je asi 10 - 11 hodín denne.
Vzhľadom k tomu, že tento druh užovky obýva rozhranie buša a dažďového lesa subtropickej až tropickej oblasti, nie je niekedy doporučované zimovanie príliš vhodné. Naopak teploty pod 10°C sú pre tieto hady priam nebezpečné! Plne postačí obdobie tzv. kľudu asi po dva mesiace, kedy znížime teplotu na 15 - 16°C.

Užovka nádherná zastrašuje potencionálneho nepriateľa vztýčením hlavy na esovito prehnutom, nafúknutom krku a po vzore štrkáčov rýchlo vibruje špičkou chvostu. Inak ale je to veľmi kľudný a mierny had, ktorý uhryzne len veľmi zriedkavo.



Potrava: V prírode loví hlodavce primeranej veľkosti, ale taktiež drobné jašteri, žaby a vtáčie mláďatá. V teráriu si vystačíme aj s drobnejšími, živými laboratórnymi myškami, ktorým dávajú prednosť pred mŕtvymi.

Odchov:
Pári sa prakticky po celý rok, znášky (ktorých môže byť až 6 za rok a tie pozostávajú z 4 - 8 vajec), však samicu zbytočne vysilujú. Inkubácia vajec je dlhá a trvá 60 - 80 dní za optimálnej teploty 29°C, pri 95 - 100% vlhkosti. Mladé, veľmi kontrastne sfarbené užovky sú asi 25 -30 cm dlhé a svoju prvú potravu čo sú holíčatká myší a cvrčky začnú prijímať po 14 - 18 dňoch. Mláďatá rýchlo rastú a pohlavne dospievajú už po roku a pol.

Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Foto: Pavol Purgat, VIVARISTA.sk



Šéfredaktor | 5.11.2013 10:04 | 0 komentárov | 2932x


Dátum: 26.4.2024 00:59:39
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/2621