Medzi množstvom druhov hadov je veľa takých, ktoré dávajú v rámci svojho jedálničku výraznú prednosť iným hadom (ofiofágia).Napriek tomu sa však môžeme len vzácne stretnúť s požieraním vlastných príslušníkov daného druhu. U jašterov je táto prax zaužívaná oveľa častejšie.
V chove som mal umiestnený dospelý nepríbuzný párik užoviek afrických Lamprophis (syn. Boaedon) fuliginosus, ktoré obývali polosuché terárium o veľkosti 50 x 30 x 30 cm. Samčeka som do chovu získal v septembri 1999, samička prišla už ako dospelá a bola po niekoľkých znáškach.
Zariadenie terária pozostávalo z vrstvy Lignocelu, bukového lístia, kôry a konárov. Nechýbala miska s vodou. Samček bol oproti samičke omnoho menší (cca. 50 cm), štíhlejší a svojím svetlohorčicovým sfarbením sa výrazne líšil od hnedastočervenej mohutnej (cca. 70 cm) samičky.
U samčeka boli spočiatku veľké problémy s príjmom potravy, ktorú tvorili mladé až dospelé myšky, občas aj jednodňové kuriatka. Samica sa dravo vrhala na akúkoľvek predloženú potravu, ktorú dostávali v dostatočnom množstve raz do týždňa.
Po aklimatizácii začal byť samček pohlavne aktívny, prenasledoval samičku po celej nádrži a páril sa s ňou aj v priebehu niekoľkých dní. Po týždňovej prestávke v kŕmnych dávkach, kedy som nemal dostatok vhodnej potravy k dispozícii, som mohol pozorovať zaujímavý jav.
Po predložení niekoľkých väčších laboratórnych myší samičke a menších myšiek samcovi ich oba hady bez problémov prijali. Na druhý deň po kŕmení som však zastihol samičku ako vyvrhuje sčasti natrávenú potravu. Keď som chcel vyvrhnutú potravu z terária vybrať, začal ju samček opätovne požierať.
O niekoľko dní po tomto nesporne zaujímavom pozorovaní však došlo k ďalšej nezvyčajnej príhode.
Samička, ktorá predtým vyvrhla potravu, napadla z ničoho nič omnoho menšieho samčeka. Okamžite po spozorovaní útoku samičky som zasiahol, ale bolo už neskoro. Ochabnuté telo samčeka sa premenilo na veľký útvar v tele samičky, ktorej z tlamy trčal už iba koniec samčekovho tela.
Ku kanibalizmu nedošlo pri kŕmení, kedy sú tieto užovky navzájom veľmi agresívne, ale až s odstupom času. Nedokážem si presne vysvetliť, čo donútilo samičku ku kanibalizmu.
Lamprophis (syn. Boaedon) fuliginosus sa bežne živí hlodavcami, vtáctvom
Podobný, ale omnoho kurióznejší prípad vzájomného požierania bol zaznamenaný v chove približne 180 cm veľkého veľhada kráľovského (Boa constrictor), ktorý z nevysvetliteľných príčin napadol a pohltil menšiu užovku červenú, Pantherophis guttatus umiestnenú v spoločnej nádrži.
Je to podľa všetkého prvá zmienka o ofiofágii u veľhada kráľovského (Popluhár, in verb., 1998).
Literatúra:
Vít. Z., (1976): Kanibalizmus u bojgy zelenej – Boiga cyanea, AT 4, roč. XIX., str. 111 – 112.
Text: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk
Foto: Pavol Purgat, Štefan Čambal, VIVARISTA.sk