Seriál Žabčo(no)vín pre mladých teraristov a vivaristov na pokračovanie Prevažná väčšina plazov a obojživelníkov žije samotárskym životom a jedincov opačného pohlavia vyhľadáva iba v období párenia. Aj preto by bolo najvhodnejšie chovať také druhy (prevažná väčšina hadov)jednotlivo a spájať ich iba v období rozmnožovania. Lenže priestorové obmedzenia nás nútia umiestňovať páriky či skupiny spoločne.Preto sa aspoň snažme (u druhov, kde to ide) chovať napr. samčekov a samičky oddelene po viacerých jedincoch.
Python regius možno chovať celoročne spolu, ale najideálnejší je chov oddelený s pripúšťaním v období rozmnožovania.
Otázku správneho času pripustenia zbadáme ľahko: samičky reagujú kladne a ku spojeniu so samcom dôjde v priebehu niekoľkých minút.
Chovatelia často chovajú napr. gekončíky nočné, leguány, agamy v skupine jedného samca a viacerých samíc. Z teritoriálneho a sociálneho hľadiska je to však stresujúce. Preto ich radšej chovajme v páru, i keď zase riskujeme u samcov stratu sexuálneho podnetu. Tu pomôže pridanie ďalšej samičky do skupiny, dočasné odstránenie samice, dočasný zrakový alebo čuchový kontakt s ďalším samcom. Niekedy pomôže ukázať samcovi zrkadlo, aby sa mohol vyhrážať zdanlivému protivníkovi.
Tylototriton shanjing
Pre vyvolanie párenia obojživelníkov je niekedy nutné aplikovať hormonálnu stimuláciu. To však nie je bez rizika. Niektoré žaby uhynú po dávke, ktorá u iných rovnakej veľkosti nevyvolá žiadnu reakciu. Preto ju aplikujme iba u tých druhov, kde to spomína literatúra (Xenopus atď.) aj s použitými dávkami.
Eublepharis macularius sa dá chovať v skupine samec a 4-6 samíc, ale samci sú medzi sebou neznášanliví.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk