Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Ochorenie Chytridiomykóza obojživelníkov neustále straší, dokonca už i mlokov

Článok zo sekcie Teraristika

obrázok Je to už viac než 20 rokov čo sa vie, že obojživelníkov rapídne ubúda. Stovky druhov sú už teraz považované za ohrozené vyhynutím a desiatky už možno aj vyhynuli.
Príčin populačných poklesov žiab, chvostnatých druhov a červorov je hneď niekoľko a nebude vôbec ľahké tento trend vymierania zvrátiť.
Významnou úlohu hrá nielen degradácia životného prostredia či nadmerný lov, ale aj introdukcia nepôvodných organizmov. Neslávne slávny, ba až svetový ohlas v kríze biodiverzity obojživelníkov získala predovšetkým chytridiomycetná pleseň Batrachochytrium dendrobatidis (Bd). Práve tá s najväčšou pravdepodobnosťou stojí za tak masívnym úbytkom druhov v oboch Amerikách a Austrálii, ale i v Európe pôsobí u citlivých druhov lokálne masové úhyny. Rhys Farrer et al. z Imperial College v Londýne v roku 2011 zjistili, že za väčšinou zjavných úhynov žiab po celom svete je zodpovedná jediná línia Bd (tzv. GPL = global pandemic lineage). Zároveň sa ale ukazuje, že jednotlivé línie môžu hybridizovať za vzniku ešte horších verzií, to sa napokon deje u obchodovaných obojživelníkov (Schloegel et al. 2012). Nie je vôbec prekvapivé, že za hlavných šíriteľov chytridiomykózy sú tým pádom považované skokany volské (Lithobates catesbeianus), ktoré sú chované na mäso a Xenopus laevis v minulosti masovo chované pre medicínske účely. Oba tieto druhy žiab sú masovo presúvané medzi kontinentmi a zároveň na mnohých miestach sú to druhy invazívne a priamo narušujú pôvodné druhové spoločenstvá.

Na konci augusta 2013 bola online sprístupnená práca An Martel a kolektívu, ktorá popisuje nový druh rodu Batrachochytrium – nazvali ju B. salamandrivorans (Bs). Ako jej meno napovedá, tento nový patogén napadá mlokov a spôsobuje u nich otvorené kožné rany, ako by pokožku niečo zožralo. Nie je nutné ďalej dodávať, že také rany sa stávajú bránou pre ďalšie infekcie a ochorenie je pre mlokov smrteľné. Bs bola popísaná z mŕtvych a umierajúcich mlokov z južného Holandska. Tam Salamandra salamandra dosahuje okraje areálu svojho rozšírenia a tých niekoľko populácií, ktoré sa v Holandsku vyskytujú (či vyskytovali) sú predmetom mnohoročného monitoringu. V roku 2010 bol zaznamenán populačný krach, celkový pokles populácie v období 1997-2011 predstavoval 96 %. Na všetkých lokalitách, kde sa pôvodné odhady mnozstva pohybovali v stovkách, sa v tomto roku zatiaľ podarilo nájsť iba jediného živého mloka a tento druh je pre Holandsko považovaný za takmer vymretý.

To, že za takýmto prudkým úbytkom mlokov v Holandsku stojí nová chytridiomyceta autori práce dobre doložili. Všetky nájdené mŕtve a choré jedince testovali na celý súbor potencionálnych patogénov obojživelníkov a pozitívny výsledok bol iba pre Bs. Následné experimentálne infekcie mlokov smerovali do mesiaca k úhynom. Zajímavé ale je, že Alytes obstetricans pre Európu druh zrejme najcitlivejší na „normálnu“ chytridiomykózu, bol v experimentoch voči mločej plesni imúnny. Ďalej sa ukázalo, že Bd a Bs majú iné hostiteľské preferencie, dokonca i odlišné teplotné optimum (Bs 15°C, Bd okolo 20°C).

Prestože monitoringu chytridiomykózy obojživelníkov sa v Európe venujú desiatky výskumníkov, Bs mohla doteraz unikať pozornosti vďaka rozdielom v DNA. Táto odlišnosť vedie k tomu, že citlivá ale vysoko špecifická metóda detekcie Bd pomocou kvantifikačnej PCR inú chytridiomycetu vôbec nezaznamená.

Objav nového druhu patogénu, ktorý je vysoko nákazlivý a pôsobí prakticky 100% mortalitu, nie je dobrou správou pre európske obojživelníky. Každopádne jeho včasný popis a vyvinutie detekčnej metódy v kombinácii s plošným výskumom chytridiomykózy majú šancu zabrániť zavlečeniu tohto patogénu do všetkých kútov sveta, ako sa to stalo v prípade Bd. Nanešťastie tak ako v prípade Bd ani u Bs sa ešte nevie, odkiaľ pochádza a či/aleebo kam sa šíri.

Zdroje:
Martel, A., A. Spitzen-van der Sluijs, et al. "Batrachochytrium salamandrivorans sp. nov. causes lethal chytridiomycosis in amphibians." (1091-6490 (Electronic)).
Farrer, R. A., L. A. Weinert, et al. (2011). "Multiple emergences of genetically diverse amphibian infecting chytrids include a globalized hypervirulent recombinant lineage." Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America 108(46): 18732-18736.
Schloegel, L. M., L. F. Toledo, et al. (2012). "Novel, panzootic and hybrid genotypes of amphibian chytridiomycosis associated with the bullfrog trade." Molecular Ecology 21(21): 5162-5177.

Foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk



Šéfredaktor | 12.10.2013 11:09 | 0 komentárov | 4228x


Dátum: 29.3.2024 00:00:23
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/2552