Seriál Žabčo(no)vín pre mladých teraristov a vivaristov na pokračovanie To by malo byť cieľom každého teraristu u svojich chovancov. Je to neklamný znak, že sa im u nás darí. Ešte pred zostavením chovnej skupinky by sme si mali ujasniť, či dokážeme prípadný odchov uplatniť vo svojom chove, alebo ho budeme vedieť predať ďalším záujemcom. Rozmnožiť nejaký druh a predať (či vymeniť) sú dve rozdielne veci. U mnohých pomerne ľahko chovateľných dospelých jedincov je otázka úspešného odchovu mláďat doslova vysokou školou. Preto si ujasnime, či dokážeme relatívne bezproblémovo zvládnuť odchov mláďat.
Na prvý pohľad pred/kopulačné správanie sa u klopaviek Kinosternon leucostomum leucostomum. Lenže obe sú samičky...
Ak sme sa rozhodli pre zostavenie chovnej skupinky, budeme sa musieť naučiť spoľahlivo rozlišovať pohlavie u našich chovancov. U niektorých druhov je to bezproblémové a postačí nám na to ich pohlavná dvojtvárnosť, tzv. sexuálny dimorfizmus v podobe odlišného sfarbenia, tvaru tela a vo veľkosti. U dospelých samčekov niektorých mlokov, žiab, agám, leguánov, chameleónov, gekónov a krokodílov zaznamenáme väčšiu veľkosť, pestrosť, robustnejšiu hlavu, výrastky na hlave a tele. Mladé jedince sú u väčšiny druhov na nerozoznanie od samičiek. Menšie proporcie, ale väčšiu farebnosť u samčekov môžeme nájsť u mnohých vodných užoviek a vreteníc. Samčekovia prevažnej väčšiny korytnačiek majú zase plastrón (spodná časť panciera) konkávne preliačený a majú dlhší chvost než samičky. Okrem toho majú (niektoré druhy) predĺžené pazúriky na predných končatinách. U starobylej skupiny hadov – veľhadov môžeme po bokoch samčekovej kloaky nájsť pozostatky zadných končatín v podobe páru pazúrikov, ktoré sú väčšie než u samičiek. Samčekovia mnohých jašterov využívajú na značkovanie svojho teritória maz vylučovaný z femorálnych- stehenných alebo análnych- koalkálnych pórov, ktoré sú výraznejšie než u samíc.
Pohľad na plastrón samca...
... a samice korytnačky Kinosternon leucostomum postinguinale
Samotný páriaci orgán hadov a jašterov pozostáva z dvojice hemipenisov (samci korytnačiek a krokodílov majú jediný hemipenis), ktoré sa pri vzrušení dokážu po bokoch vychlípiť, inak sú uložené v kapsách pri koreni chvosta. Na základe toho možno v niektorých prípadoch aj vizuálne určiť pohlavie: samce majú miesto za kloakou vyduté, samičky ploché. Hĺbku hemipenisných kapies možno určiť aj pomocou chirurgického pátradla tzv. sondovaním. To si však vyžaduje cvik, preto si ho na prvý krát radšej nechajte predviesť u svojho známeho teraristu. Poznám prípad, kedy istý špecialista pri sondovaní veľhada Epicrates maurus samičke pretrhol kapsy a tak z nej „urobil“ samčeka nehodiaceho sa na ďalší chov.
Napriek už napísanému sa možno stretnúť s druhom živočícha, kedy okolo jeho pohlavia budeme mať jasno iba vtedy, ak jedinec nakladie vajíčka či porodí mladé.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk