Seriál Žabčo(no)vín pre mladých teraristov a vivaristov na pokračovanie Teráriové živočíchy podľa ich potravy rozdeľujeme do približne troch základných skupín:bylinožravce, mäsožravce a všežravce. V rámci toho ešte poznáme potravných špecialistov, ich chovu by sa začiatočník mal radšej vyhnúť.Bylinožravé(herbivorné)druhy si do nás vyžiadajú denné kŕmenie s pomerne veľkým percentom balastnej hmoty v potrave. Do tejto skupiny radíme takme všetky druhy suchozemských korytnačiek, leguánov rodu Iguana a Cyclura a agamy rodu Uromastyx. U týchto príslušníkov sa stretávame s javom, kedy mláďatá vyžadujú okrem herbivornej stravy aj živočíšnu (karnivornú)zložku potravy. Na jej vykrytie postačí raz do týždňa im predložiť svrčky, šváby, myšatá alebo nakrájené usmrtené myšky. Živočíšna zložka potravy ich v dospelosti pomôže napr. aj „navnadiť“ k pohlavnej aktivite, u samíc k dobrej tvorbe znášok.
Pri každom kŕmení ale nezabúdame na dostatok vitamínov(korytnačkám do potravy možno vmiesiť kŕmny vápenec alebo starú omietku). Hmyzožravé druhy kŕmime výdatne každý druhý deň, mláďatá denne.
Malacochersus tornieri je z prevažnej miere rastlinožravý druh korytnačiek
Skrmovaný hmyz vždy obalíme v minerálnom doplnku s väčším podieľom vápniku a fosforu (vhodný pomer 1,4:1), jednoduchým spôsobom: hmyz vložíme do nádobky s vitamínmi, dobre s ňou potrasieme a hneď skrmujeme voľne, alebo, čo je ešte lepšie, pinzetou. Tak máme dokonalý prehľad o spotrebovaní a príjme potravy u jednotlivých exemplárov.
U mláďat radšej nenechávame svrčky na noc v teráriu (iba ak ide o nočný druh chovanca), niekedy dojde zo strany svrčkov k napadnutiu mláďatka.
Šváby patria popri...
... svrčkom k najrozšírenejšej živej potrave
Druhy živiace sa obratlovcami v dospelosti kŕmime raz do týždňa, napr. u varanov postačí kŕmiť aj menej často (riziko prekŕmenia a následnej obezity). Samostatnou kapitolou je kŕmenie rybožravých druhov. V tomto prípade potravu predkladáme oveľa častejšie (do plytkej misky), ale zakaždým dbáme na dostatočný prísun vitamínu B1. To neplatí pri skrmovaní živých či čerstvo usmrtených rýb, ale predovšetkým u rozmrazených rýb alebo filé z rýb. V takom prípade pri každom kŕmení aplikujeme thiamin (napr. formou rozdrvenej tablety B-komplexu), pretože svalovina rýb obsahuje enzým thiaminázu, ktorá nabúrava a rozkladá B1. Pri dlhodobom kŕmení bez pridávania vitamínu B1 sa neodvratne poškodzuje nervová sústava chovanca. Pre istotu neskrmujme ani čistú svalovinu.
Ježko bielobruchý je predovšetkým mäsožravec
Ak našim zvieratkám predkladáme ako doplnok stravy sušené a konzervované krmivo určené pôvodne pre psy i mačky, dôkladne si preštudujme zloženie daného krmiva a neskrmujme také, ktoré obsahuje vysoký obsah tuku a farbív.
Vodným korytnačkám a ďalším druhom nepredkladajme ani kravské srdce, u ktorého je nevhodné zloženie pomeru vápnika a fosforu a vysoký obsah bielkovín. Nie celkom vhodné je aj skrmovanie pečene. Radšej sa zamerajme na skrmovanie prirodzenej stravy – celých živých alebo usmrtených rýb a hlodavcov.
Ambystoma mexicanum dokáže prijať aj holíča myši
Našich chovancov naučme takisto prijať usmrtené rozmrazené hlodavce a vtáky, budeme si môcť urobiť patričnú zásobu na „zlé časy“. Pri chove austrálskych scinkov si tak môžeme do zásoby namraziť dostatok slimákov, ktoré tvoria prevažnú časť ich jedálničku. Niektoré „žabožravé“ rody (napr.Heterodon)možno naučiť prijať kŕmne hlodavce ich naparfémovaním. Do ruky odchytíme skokana a veľmi jemne oň obtrieme myšku. Veľmi komplikované býva privyknutie na náhradnú potravu vyslovene potravných špecialistov, akými sú mláďatá napr. niektorých druhov veľhadov rodu Epicrates, ktoré sa v prírode živia vtákmi a jaštermi. Ich nakŕmenie je otázkou silnej vôle a pevných nervov zo strany chovateľa.
Xenopus laevis ak má možnosť, tak nepohrdne ani inými druhmi obojživelníkov (napr. Cynops orientalis)
V priamej súvislosti je aj podávanie vitamínov v potrave. Treba si povedať, že existujú vitamíny, ktoré rozpustíme vo vode(C,K a komplex B) a v tukoch (A,D a E). Problematická je druhá spomenutá skupina, pretože práve u nej hrozí predávkovanie. Najväčšie riziko je u vitamínu D, ktorý sa zapája do metabolizmu vápniku. Pomer dávkovania choleacalciferolu, čo je vitamín D3, sa neustále vyvíja, preto spoliehať sa na publikované doporučované dávky sa príliš nedá. V súčasnosti najčastejšie doporučovanou dávkou je 50-100 I.U., čiže medzinárodných jednotiek choleacalciferolu na 1 kg váhy živočícha týždenne. Ale predávkovanie vitamínu D3 sa prejaví už po podaní dávky 200 000 I.U. Zaznamenali sa komplikácie u jašterov, ktorým bola potrava dotovaná bežne odporúčanou dávkou. Preto možno iba doporučiť skutočne dôkladné preštudovanie zloženia minerálneho a vitamínového práškového doplnku.
Za skutočne vysoko rizikové možno považovať obohacovanie každej kŕmnej dávky tekutými vitamínovými prípravkami, aj keď výrobca na etikete prostriedku tvrdí niečo iné. Tie možno použiť u plazov citlivých na nedostatok vitamínu D (mladé korytnačky a jaštery)približne raz do mesiaca, alebo pri príznakoch hypovitaminózy, teda nedostatku vitamínu). V každom prípade je vari najlepšou prevenciou hypovitaminózy D pravidelné vystavovanie chovancov účinkom slnka alebo umelého zdroja svetla s prirodzeným slnečným spektrom žiarenia. Ultrafialová zložka (UVB) žiarenia v koži aktivuje previtamín D. Vitamíny B i E možno podať v naklíčených obilovinách a strukovinách. U bylinožravcov priamo a mäsožravcom prostredníctvom kŕmnych živočíchov. Nedostatok vitamínu A sa napr. u vodných korytnačiek prejavuje opuchom očných viečok a naopak, jeho nadbytok sa u suchozemských korytnačiek prejaví lúpaním pokožky a sčervenaním slizníc. Nedostatok vitamínu E zapríčiní obezitu a spôsobí aj poruchy reprodukcie.
Pelodryas (Litoria) caerulea
V prípade, že nám nie je niečo jasné, odporúčam problém konzultovať s veterinárom na plazy a obojživelníky. Takých sice je ešte stále nedostatok, ale poradiť nám môže aj veterinár – nešpecialista. Pri jeho prvej návšteve ho možno o vedomostiach z plazov aj preskúšať:skús mu ukázať obrázok plaza a spýtať sa ho na jeho presný názov.
Veterinár – špecialista na plazy uhádne...
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk