Užovka červená bola ešte nedávno systematicky zaradená do čeľade užovkovitých (Colubridae) rodu Elaphe. V poslednom čase došlo k zmene zaradenia tohto druhu a preradenia do rodu Pantherophis. Tento rod zahŕňa rozsiahlu skupinu niekoľkých taxónov, ktorých status a vzájomné vzťahy nie sú ešte stále objasnené. Typovým druhom je práve tento taxonomicky veľmi komplikovaný Pantherophis guttatus, známejší pod starším názvom Elaphe guttata.Vyskytuje sa v Severnej Amerike v oblasti severovýchodného Mexika a juhovýchodnej časti USA. Tento druh v dospelosti dorastá do dĺžky až 180 cm.
V teráriách sa najčastejšie chová poddruh Pantherophis guttatus guttatus, ktorý má základnú farbu oranžovú, šedú až po rôzne odtiene hnedej. Po celej dĺžke tela sa nachádzajú červené škvrny.
Dva jedince poddruhu Pantherophis guttatus guttatus som získal v roku 1988. Boli to vyliahnuté mláďatá z chovu Aqua - Terra clubu UVL v Košiciach.
Mláďatá boli umiestnené v teráriu o rozmeroch 50 x 40 x 40 cm (d x š x v). Dno pokrývala záhradnícka rašelina. Priestor nádrže bol vyhrievaný 60 W žiarovkou umiestnenou v kvetináči. Pod ňou bol nainštalovaný konár, na ktorom sa užovky radi vyhrievali. Interiér terária dotvárala rastlina Scindapsus aureus.
Mláďatá po prvom zvlečení bez problémov začali prijímať holiatka myší, pri jednom kŕmení aj viac kusov myšiek. Krátko po prijatí potravy hady pili vodu z misky. Medzi jednotlivými kŕmeniami však nebol spozorovaný príjem vody. Rast oboch mláďatiek (ako neskôr vysvitlo, samíc) bol pomerne rýchly. Do leta 1991 vyrástli až na 140, resp. na 130 cm.
Chovného samca som získal výmenou za menšiu zo samíc od chovateľa z ČR. Takto vytvorený párik tohto druhu užoviek som umiestnil v nádrži o rozmeroch 100 x 50 x 50 cm. Ich potravu tvorili dospelé myšky alebo mláďatá potkanov.
Zimoval som ich od decembra do marca 1992 pri teplote 5 - 8 °C. Po skončení zimovania bol párik chovaný dva týždne oddelene a výdatne kŕmený. Po neskoršom vpustení do spoločnej nádrže bola pozorovaná zvýšená aktivita samca.
Párenie sa uskutočnilo vo večerných až nočných hodinách. Po šiestich týždňoch na to samica nakládla 17 vajíčok, ktoré boli inkubované na rašelinníku pri teplote 27 - 28 °C. Po 63 - 65 dňoch sa vyliahlo 16 životaschopných mláďat.
Ich celková dĺžka dosahovala 20 - 24 cm.
Spočiatku boli pomerne útočné a hryzavé, neskoršie si však celkom zvykli na manipuláciu a prestali útočiť. Po prvom zvlečení bez problémov začali prijímať potravu vo forme holíčat myší.
Tento druh užovky sa v teráriách bežne rozmnožuje a je vlastne nenáročný na samotný chov. Práve preto je vhodný aj pre začiatočníkov.
Použitá literatúra:
Vergner J., Vergnerová O., 1986: Chov terarijních zvířat. SZN, Praha.
Kocourek I., Král J., 1997: Terárium A – Z. RATIO, Praha.
Jandzík: Jak je to s rodem Elaphe, Přehled změn v taxonomii oblíbených užovek (2), 2006: Akvárium Terárium, Listopad- Prosinec, str. 58-66.
MVDr. Peter Siman
Foto: Štefan Čambal a Pavol Purgat, VIVARISTA.sk