S nemeckým súhrnom Hlavec (Platysternon GRAY, 1831) je nesporne zaujímavý rod vodnej korytnačky, o ktorej bolo popísaných mnoho článkov a úvah. Napriek tomu je jeho spôsob života a chovu v nádržiach teraristov pomerne málo prebádaný. Stačí len letmý pohľad na samotné zviera a tak ako je zaujatý človek, tak i laik je udivený jedinečnosťou tohto tvora, ktorý si právom zaslúži našu pozornosť a bližšie spoznanie jeho samotného.
Hlavec ploský (Platysternon megacephalum GRAY, 1831) sa v prírode vyskytuje v troch (zvyšné dva poddruhy vogeli a risternalis nie sú uznávané, ale v literatúre sa uvádzajú) poddruhoch:
Platysternon megacephalum megacephalum (GRAY, 1831) pochádza z južnej Číny, obýva ďalej severnú a strednú časť Vietnamu a ostrov Hajnan-Dao.
Platysternon megacephalum peguense (GRAY, 1870) obýva južnú Barmu, stredné severné Thajsko a severný Laos.
Platysternon megacephalum shiui Ernst & McCord, 1987 sa vyskytuje v Kambodži, Laose a Vietname
********
Platysternon megacephalum vogeli WERMUTH, 1969 bol popísaný zo severozápadného Thajska (Chiengmai).
Platysternon megacephalum tristernalis SCHLEICH & GRUBER, 1983 sa vyskytuje v južnej Číne (prov. Yunnan).
Karapax tohto druhu korytnačky dorastá do dľžky 18 až 20 cm. Je plochý, vpredu vykrojený (pre pohyb krkom do vertikálnych polôh). Masívnu hlavu (často takmer polovica dĺžky karapaxu) si hlavec nemôže vtiahnuť pod pancier. Vrchná časť hlavy je kostnatá, s nepretržitým silným rohovinovým štítkom, oveľa väčším, než ako ostatné štítky karapaxu, a pokrýva i strany hlavy; niekedy prekrýva aj oči. Čeľuste sú veľmi silné, hákovité, veľké. Úzky pásik mäkkej kože sa tiahne iba od oka po nosovú dierku. Svalnatý chvost s veľkými, plochými a rohovinovými šupinami usporiadanými v troch radoch je dlhší ako karapax. Análny otvor samcov je viac vzadu. SZABÓ uvádza u samcov širšiu hlavu v porovnaní so samicami. V mäkkej koži blízko spojovacích mostov sú pižmové žľazy, ktoré majú zápach po rybacine (hlavne bezprostredne po odchyte z voľnej prírody). Na predných končatinách je päť a na zadných štyri pazúry. Plávacie blany medzi prstami sú slabo vyvinuté.
Sfarbenie karapaxu je svetlohnedé (olivovo hnedé) s čiernymi škvrnami, ale jeho variabilita je napriek tomu veľmi rozsiahla.
Vzhľadom na to, že v našich chovoch prevládal poddruh peguense, budem sa s ním zaoberať aj v ostatnej časti tohto článku.
Pre odlíšenie poddruhu peguense od nominotypickej formy uvádzam rozlišovacie znaky:
Platysternon m. megacephalum má hlavu zvrchu i zospodu tmavú s množstvom oranžových škvŕn za okom, pod okom a na dolnej čeľusti. Prúžky - biele a čiernym lemovaním - za očami obvykle chýbajú. Hrana hornej čeľuste má tupo zaokrúhlený obrys. Plastrón je uniformne žltohnedý.
Platysternon megacephalum peguense nemá čeľuste škvrnité, sú len bledožlté. Od oka dozadu sa tiahne silná, bledá, čierno ohraničená horizontálna čiara. Tento znak možno u tohto poddruhu pokladať za smerodajný. Menšia pigmentácia je na vrchu hlavy. Karapax je širší, s viac výraznými kýlmi. Štítky karapaxu majú lúčovitý vzor. Na plastróne, na zadných okrajoch ramenných, hrudných, brušných a stehenných štítkov, sú tmavé, symetrické škvrny. Tmavá škvrnitosť je aj okolo análneho otvoru, pozdĺž chvostu a na vonkajšom povrchu končatín.
Tento druh vodnej korytnačky sa v našich chovoch objavil v polovičke 50. až 60. rokov, kedy sa v menšom počtu dovážal dosť nepravidelne. V tom období to bola pomerne veľmi vzácna korytnačka a celkom málo sa o nej vedelo. Je zaujímavé, že aj na začiatku osemdesiatich rokov ju len málokto choval a aj literárne údaje sú ojedinelé. Až pred niekoľkými rokmi ju zopár cestovateľov-teraristov donieslo k nám. Vo väčšine prípadov sa jednalo o mladé jedince, hlavne samičky. Podľa J. Fojtla (1992, písomný doklad) samčekovia sú nielen v chovoch, ale aj v prírode veľmi vzácne zastúpený. FOJTL ďalej uvádza, že podľa prieskumu vietnamských trhov pripadá jeden samček hlavca ploského asi na 1000 samičiek. Tento údaj sa mi zdá byť nadnesený. Podľa mojich pozorovaní sa zo skupiny 24 exemplárov polodospelých hlavcov "vyvinulo" 22 samičiek a 2 samčekovia.
Ku koncu osemdesiatich rokov patrí tento druh k pomerne bežne chovaným korytnačkám v akvateráriach u mnohých teraristov. U nás, pokiaľ je mi známe, sa najčastejšie chová poddruh peguense a len vzácne i nominotypický poddruh megacephalum. Niekedy sa predsa len stane, že v ponuke sa objaví poddruh megacephalum, ale skoro vždy sa jedná o zámenu s poddruhom peguense.
K samotnému popisu hlavca ploského chcem ešte podotknúť, že kresba vzhľadu karapaxu hlavca, uvedeného v časopise Akvárium terárium č. 3 na strane 22 (FOJTL, 1991) je podľa mojich pozorovaní nesprávna (aspoň čo sa týka karapaxu mláďaťa). Mnou chovaný jedinec, ktorý bol pohlavne dospelý, mal zadné okrajové štítky na karapaxe trochu zúbkaté. U mláďat som takéto zúbkovanie nepozoroval - okrem tohto exemplára.
Hlavec ploský žije v prírode hlavne v prudko tečúcich studených horských potokoch a riekach..., hovorí literatúra (FELIX, 1965; KUDRJAVCEV et al., 1991; LAŇKA, 1974; ŠAFRÁNEK, 1974).
Ak by sme sa riadili vždy podľa literatúry, mohlo by sa stať, že po čase budeme musieť uvažovať, že akého plaza si kúpime do prázdneho terária. Začiatočníci robia pri chove tohto druhu korytnačky často chybu, keď hlavca umiestnia do nádrže so studenou vodou. Treba však myslieť na to, že nie všetky jedince totiž pochádzajú zo studených vôd.
Ja som svojho prvého jedinca tohto poddruhu hlavca získal v roku 1990. Jednalo sa o exemplár odchytený vo Vietname o veľkosti 8 cm (dĺžka jeho chvostu bola 9 cm). Tohto jedinca som umiestnil do akvaterária o veľkosti 40 x 25 x 25 cm, kde zariadenie tvorila súš so štrkom, bridlice a skalka. Vodu som si už pred tým nechal odstáť asi dva mesiace na balkóne, kde v zime zmrzla. Niektorí chovatelia tvrdia, že hlavec je veľmi náchylný na náhlu zmenu teploty a obsah chlóru vo vode a preto sa odporúča použiť na výmenu odstátu vodu. Preto som zo začiatku venoval veľkú pozornosť výmene a teplote vody. No neskôr som už do nádrže s hlavcom napúšťal čerstvú vodu a bez nejakých negatívnych následkov.
Zamrznutú vodu som rozmiešal s teplou vodou na štyri rozdielne teploty: 25 °C, 23 °C, 21 °C a ako najnižšiu hranicu (často uvádzanú v literatúre) som upravil na 19 °C. Takéto "pokusy" s teplotou vody sú potrebné, aby sme správne mohli určiť jej rozpätie.
Pozorovanie a priebeh pokusu:
19 °C: hlavec je veľmi malátny a potravu si nevšíma; pohybová aktivita je obmedzená.
21 °C: hlavec sa začína trochu viac pohybovať, potrava je nedotknutá.
23 °C: hlavcova aktivita je oveľa väčšia, prvý krát prijal rybku, ktorá ale musela byť omráčená (inak by ju nedokázal uloviť); začína sa pohybovať po dne a občas vychádza i na súš.
25 °C: hlavec je v plnej aktivite a normálne prijíma potravu; na súši sa vyhrieva pod žiarovkou.
Zdá sa, že táto teplota mu najviac vyhovuje. Pochopiteľne, že je to individuálne a pre jedincov pochádzajúcich z horských a studených potokov bude optimálna teplota oveľa nižšia.
Pri vyšších teplotách by zas mohol hlavec dostať teplotný šok, ako som to popísal (ČAMBAL, 1993), kedy omylom bola ku hlavcovi do nádrže daná voda o teplote 28 °C. Prvým príznakom teplotného šoku bolo akési chrčanie hlavca, široko roztvorená tlama a nemotorné plávanie. Autor mal pri samotnom pozorovaní silný pocit, že sa hlavec topí. Hlavec klesol na dno bez známok života. Následné osprchovanie studenou vodou ho prebralo zo šoku, pri ktorom mal hlavec ovisnutú hlavu, oči veľmi zakalené a končatiny stuhnuté. Po troch minútach začal pomaličky vo vani hýbať najskôr hlavou, potom nohami. Po rozmiešaní pôvodnej 28 °C teplej vody so studenou vodou na teplotu 25 °C, sa jeho stav normalizoval.
Hlavec ploský je pomerne agresívny druh korytnačky, no nie všetky jedince sú až hystericky hryzavé. V mojom chove som mal dva dospelé exempláre, z ktorých bol jeden pomerne kľudný; len počas držania v ruke a čistenia jeho karapaxu, hlavy a nôh od rias, otváral tlamu a len zriedka kedy sa pokúsil zaútočiť. Druhý, väčší exemplár, bol zato veľmi hryzavý, až hystericky agresívny. Dve mláďatá, ktoré som pred nedávnom mal vo svojom chove, boli mierne agresívne a len niekedy otvárali tlamu.
O tom, že mláďa hlavca ploského nemusí byť vždy útočné som mal možnosť sa presvedčiť na vlastné oči pri preberaní môjho prvého hlavca u jedného môjho známeho teraristu, ktorý ako prejav lásky k týmto zaujímavým tvorom, akými hlavce bezpochyby sú, sa odvážil na vskutku fakírsky kúsok. Dal totiž "hubičku" hlavcovi na nos. Riskoval pritom, že mu hlavec odhryzne z úst, alebo nosa. Podotýkam, že "fakír" bol triezvy, no i tak musel mať odvahu na také niečo. Neviem, ako by zareagoval, keby mu hlavec bol zahryzol do mäska...
VIDEO
Pri vyrušení alebo chytaní hlavce vydávajú vysoké tóny pískania a vŕzgania, pričom tento zvukový prejav je často doprevádzaný aj vytláčaním vzduchu s pľúc. Tento jav nie je doménou len mladých jedincov, ako uvádza SZALAY (1989), ale i dospelých jedincov.
V tej istej práci uvádza SZALAY počet vajíčok od hlavca ploského, a to 1 - 2 vajcia. Súhlasne dve vajcia udávajú aj ČIHAŘ (1989) a FOJTL (1991). LEHMANN in BUDDE (1987) uvádzal v troch rokoch (1985 - 1987) počet vajíčok 4, 5 a 5; BUDDE (1991) uvádza v rokoch 1988 a 1989 3 a 6 vajíčok, čo dokazuje i röntgenový snímok samičky hlavca so šiestimi vajcami v brušnej dutine (Salamandra 27: 214, Abb. 1). Prvý odchov u týchto korytnačiek popisuje WEISSINGER (1987).
Hlavcov choval v akvateráriu o veľkosti 300 x 100 x 170 cm (dĺžka x šírka x výška) pri teplote vody 20 °C a vzduchu cez deň 27 - 30 °C a v noci 20 °C. Nádrž osvetľoval 12 hodín denne (6 žiariviek s denným svetelným spektrom a 2 UV-žiarivky po 40 W). Vzduch v nádrži cirkuloval pomocou malého ventilátoru. Jedného dňa objavil 2 mláďatá a neskôr ešte tretie. Mláďatá merali 38, 39 a 40 mm, hmotnosť sa pohybovala medzi 8 a 9 g; štvrté neoplodnené vajce meralo 33 mm, zbytky škrupín vyliahnutých vajíčok mali dĺžku 36 a 37 mm. Vzhľadom na to, že WEISSINGER choval spoločne pár P. megacephalum megacephalum, pár P. megacephalum peguense a samicu P. megacephalum "vogeli", nie je možné určiť príslušnosť mláďat k niektorému poddruhu.
VIDEO
Pred rokmi, kedy boli tieto unikátne korytnačky v mojom chove zastúpené, som ich choval v nádržiach zariadených ako akvárium, teda bez akéhokoľvek substrátu a bez kameňov. Rovnako svojho hlavca choval D. Szabó, čo sa nám osvedčilo a takto "zariadená" nádrž sa môže ľahko v prípade potreby meniť (voda), čím sa urýchľuje celková údržba. Vodu som menil podľa potreby, ale vzhľadom na rýchly tráviaci proces hlavcov som ju musel meniť takmer každý druhý deň.
Filtráciu vody som nepoužíval, pretože hlavce boli vtedy veľmi nekľudné a snažili sa dostať do pokojnej vody. Prudko prúdiaca voda je im očividne nepríjemná. Z tohto pozorovania možno vydedukovať, že sa jedná v tomto prípade o jedince odchytené v stojatej vode, napr. v zátoke.
Ako potravu som podával svojim chovancom rôzne druhy chudého mäsa, občas rybky (ktoré ale treba omráčiť), neosrstené malé ešte cicajúce myšky (osrstenú mŕtvu myš vôbec nepríjmu), ulitníky suchozemské i vodné, dážďovky (nie z kompostu či z hnoja), hmyz ako cvrčky (FILÍPEK, ústny doklad). Jeden hlavec, ktorý bol v mojom chove od malička, prijal dokonca jablko, ktoré nebolo pred podaním upravené na pach myši. Dlho som nevedel, či je tomu tak aj v prírode. Túto moju domnienku mi potvrdil p. STRNAD (ústny doklad), ktorý bol vo Vietname a Thajsku a aj môjho prvého hlavca vlastnoručne ulovil v jednej riečke. Podľa diapozitívov z lokality výskytu P. megacephalum peguense, ktoré mi ukázal, sa aj v prírode môžu bežne živiť ovocím opadaným zo stromov, ktoré viseli tesne nad hladinou riečky (ČAMBAL, 1994). Hlavec vo väčšine prípadov svoju korisť zhltne celú a málokedy si ju trhá prednými končatinami. No zakaždým, nech je korisť malá alebo veľká, si ju hlavec do svojho žalúdku "zasunie" vskutku zaujímavým spôsobom: pohybom hlavy a krku buď na ľavú stranu alebo na pravú stranu tak dlho, až kým sa potrava neocitne tam, kde má byť (ČAMBAL, 1994).
O hlavcovej schopnosti šplhať som sa presvedčil sám, keď som ho raz našiel na svojom písacom stole. Práve preto je ho treba chovať vo vyššej nádrži, aby sa z nej nedostal.
Miestny lovci vo Vietname sa vydávajú za hlavcami po výdatných dažďoch, kedy sa toky rozvodnia a korytnačky sa presunú do kľudnejších nádrží po stranách. Voda po daždi znovu rýchlo opadne a skôr než sa hlavce stihnú premiestniť, stanú sa korisťou domorodcov (FELIX, 1991). Tí ich potom po desiatkach dopravujú na trhy do samotného Hanoja. Domorodci sa totiž nimi nielen živia, ale aj často ich chovajú v domácnostiach, o čom svedčí aj prevŕtaný štítok na karapaxe u mnou chovaného jedinca.
Neviem, že akú chuť môže mať hlavec na vietnamský spôsob, no jedno viem určite: najkrajší je i tak živý.
Je mínusom, že v súčasnosti tento druh vodnej korytnačky z našich chovov sa úplne vytratil, neponúka sa ani v inzercii (ak, tak v zahraničí za vysoké ceny 450 - 1000 eur) a tým pádom mnohé tajomstvá z jeho života zostanú pred nami zahalené rúškom tajomna. Napokon, ako tajomný je i samotný hlavec ploský.
Zusammenfassung
Eine Interessante Schildkrötenart - Thailand-Großkopfschildkröte
(Platysternon megacephalum peguense)
Er beschreibt die Unterschiede zwischen der nominotypischen Unterart (megacephalum) und thailandischen ssp. peguense. Zum Unterschied von den literaren Angaben über die Häufigkeit von einem Männchen zu 1000 Weibchen (FOJTL, 1992) stellte er ein Verhältnis von 22 W. zu 2 M. unter den 24 Exemplaren fest. Er beschreibt weiter eine Stressreaktion einer Großkopfschildkröte in verschiedenen Wassertemperaturen (19, 21, 23 und 25 °C) und dagegen bei der Temperatur von 28 °C; das Optimum schwankt um 25 °C. Er bestätigt eine Vermutung über die Vorliebe der Großkopfschildkröten für Früchte (im Terrarium Äpfel) mit der Beobachtung in der Natur.
Poďakovanie
Za pomoc pri tvorbe tohto článku, ako i za doplnenie mnohých údajov a zhliadnutie textu ďakujem p. Ing. Ivanu Vergnerovi.
Použitá literatúra
ČAMBAL, Š. (1993): Teplotný šok a jeho následky u hlavca plochého. - Živa, Praha 41 (4): 177.
ČAMBAL, Š. (1994): Hlavec ploský. - Testudo spravodaj SKCHK, Levice 1994 (1) : 9 - 11.
ČAMBAL, Š. (2004): Zaujímavý druh korytnačky - hlavec ploský (Platysternon megacephalum peguense), Chamaeleo,ČSTH, Praha (1994) 4: 19 - 24
ČIHAŘ, J. (1989): Teraristika. - Práce, Praha. 244 s.
BUDDE, H. (1991): Angaben zur Gelegegröße bei Platysternon megacephalum (GRAY, 1831) mit Röntgenbild eines Weibchens vor der Eiablage. - Salamandra, Bonn 27 (3): 213 - 215.
FELIX, J. (1965): Želvy ve VDR. - Živa, Praha 13 (6): 227 - 229.
FELIX, J. (1991): Do Sa Pa nejen za plazy. - Akvárium terárium, Praha 34 (11):18 - 20.
FOJTL, J. (1991): Želva Platysternon megacephalum. - Akvárium terárium, Praha 34 (3): 22.
KUDRJAVCEV, S.V., FROLOV, V.E. & KOROLEV, A.V. (1991): Terrarium i ego obitateli. - Lesnaja promyšlenosť, Moskva. 350 s.
LAŇKA, V. (1974): Hlavec plochý (Platysternon megacephalum). - Akvárium terárium, Praha 17 (4): 114.
OBST, F.J. (1985): Die Welt der Schildkröten. - Edition Leipzig. 235 s.
ŠAFRÁNEK, V. (1974): Hlavec plochý (Platysternon megacephalum). - Akvárium terárium 17 (4): 108 - 111.
WEISSINGER, H. (1987): Erstnachzucht der Großkopfschildkröte, Platysternon megacephalum (GRAY, 1831) (Reptilia: Testudines: Platysternidae). - ÖGH - Nachrichten, Wien 1987 (12/13): 72 - 74.
Text a reprofoto: Štefan Čambal