Chrobáky z rodu Pachnoda som v minulosti mal vo svojom chove zastúpené niekoľko rokov. Napriek tomu, že ich už nechovám, dovolím si uviesť v tomto krátkom príspevku zopár poznatkov z mojich skúseností.Zlatoňov druhu Pachnoda marginata peregrina som získal od priateľa. Začínal som s minimálnymi informáciami o spôsobe chovu a nárokoch uvedeného druhu zlatoňa, pretože dostupnej literatúry v tom čase nebolo veľa.
Získaný pár som umiestnil do elementky rozmerov približne 25 x 15 x 25 cm. Na dno som dal zmes rašeliny, záhradnej zeminy a piesku. Do tohto substrátu som zamiešal aj kúsky kôry, lístia a machu. Na povrch som umiestnil kus práchnivej kôry zo stromu a kúsok konárika na lezenie.
Myslím, že vytvorené prostredie chrobákom plne vyhovovalo, pretože sa hneď adaptovali a začali prijímať predloženú potravu. Na radu priateľa som im podával predovšetkým jablká a hlávkový šalát. Ďalej som aj sám začal skúšať podávať rôznu zeleninu a ovocie, aby som vyskúšal, čo chrobákom najviac vyhovuje. Zistil som, že okrem jabĺk a šalátu, ktorý prijímali s obrovskou chuťou, ochotne prijímajú aj zemiak, pomaranč, slivku a hrozno. Naopak, neochotne, až odmietavo sa správali pri podaní dulového kompótu a koreňovej zeleniny. V prípade koreňovej zeleniny im asi nevyhovovala potrava podávaná v kusoch. Skúsil som preto mrkvu postrúhať. Potom ju prijímali oveľa radšej.
Teraz niekoľko poznámok k správaniu sa a k rozmnožovaniu. Vzhľadom na to, že k ich správaniu sa už bolo toho popísaného dosť, pokúsim sa opísať moje vlastné pozorovanie. Pri pravidelnom rosení a pri manipulácii s chrobákmi či vnútorným zariadením ubikácie som často pozoroval chrobáky predstierajúce smrť. Inokedy zasa sa zlatone bleskovo zahrabávali do substrátu. Po upokojení chrobákov som bol svedkom občasného olizovania kvapiek vody na predmetoch v nádrži. Zdalo sa mi, že zlatone mali snahu hrýzť aj kus kôry položený na dne nádrže.
Pachnoda marginata marginata a P.m.peregrina (dolu)
Po dlhšom čase som na moju veľkú radosť spozoroval páriace sa chrobáky. Ku kopulácii došlo na sieťke tvoriacej vrch terária. Samička sa pritom držala nohami sieťky, pričom samček spojený so samičkou zadočkom visel voľne dole hlavou. Trvalo to asi tri hodiny. Potom sa oddelili a správali sa normálne, ako pred samotným párením.
Neostávalo mi iné, len čakať na výsledok párenia. Po dlhšom čase som pri prehliadke terária našiel jedno vajíčko. Bolo samozrejmé, že ich v substráte bolo viac. Zo zvedavosti som umiestnil teplomer na kôru pod žiarovku s príkonom 15 W, ktorou som vyhrieval insektárium. V týchto miestach sa teplota pohybovala v rozpätí 27 – 28 C, pričom táto závisela aj od vonkajších podmienok. Asi po dvoch mesiacoch som pri dlhšom pozorovaní zbadal, že sa substrát pohybuje. Pri kontrole som objavil na moju veľkú radosť vyliahnutú larvu. Neskôr som ich napočítal asi desať. Okamžite som začal potravu umiestňovať aj pod kôru. Larvy takto podávanú potravu prijímali veľmi dobre a pekne rástli. Nepríjemné prekvapenie ma čakalo však neskôr. Oba dospelé chrobáky uhynuli. Dodnes neviem prečo.
P.m.peregrina
Pokiaľ ide o podmienky vývoja lariev, nerobil som žiadne špeciálne opatrenia. Normálne, ako dovtedy, som terárium rosil a podával larvám potravu. Po ďalších asi troch mesiacoch som našiel dospelého vyliahnutého nádherne vyfarbeného zlatoňa. Na rozdieľ od starších jedincov (teda svojich rodičov) mal krásne sýto hnedo a citrónovo žlto vyfarbené krovky. U starších jedincov toto vyfarbenie bolo matné a teda menej výrazné. Mal som to šťastie, že jedna z lariev sa zakuklila pri stene insektária, preto som mal jedinečnú príležitosť pozorovať v podstate jej celý ďalší vývoj bez toho, aby som musel poškodiť kokón a tým znemožniť ďalší vývoj. Spočiatku bola larva nezmenená biela, čo trvalo asi tri týždne. Neskôr začala tmavnúť, sfarbovala sa do hneda. Zrejme sa v kokóne otáčala, pretože som ju pozoroval vždy v inej polohe. Tento pohyb som ale pri bezprostrednom pozorovaní nezbadal. Po ďalšom asi týždni som našiel už na kukle sa vyvíjajúce blanité krídla a hlavohruď. Hnedé sfarbenie sa v podstate nemenilo. Pri ďalšom pozorovaní s odstupom niekoľkých dní sa kukla opäť otočila a bolo možné cez stenu insektária zazrieť vyvíjajúce sa končatiny. Po ďalších asi desiatich dňoch sa kukla opätovne otočila. Bolo možné pozorovať už takmer dokončený vývoj kroviek, ktoré boli sfarbené do hneda ako u dospelých. Žiaľ, premeškal som okamih, kedy sa plne vyvinutý chrobák dostával z kukly von. Počas samotného chovu zlatoňov sa však niekoľko lariev našlo uhynutých ešte pred samotným dokončením vývoja. Našiel som dokonca aj dvoch do polovice vyvinutých chrobákov, ktoré však boli ohryzené. Predpokladám, že to spôsobili buď dospelé chrobáky, alebo samotné larvy.
P.m.peregrina
Zlatoň Pachnoda marginata peregrina je veľmi pekný chrobák, podľa mojich skúseností v podstate nenáročný na chov. Dá sa pomerne ľahko odchovať v našich podmienkach. Aj preto ho možno odporúčať pre začiatočníkov v teraristike. Jediným problémom je však jeho momentálna relatívna nedostupnosť na Slovensku.
Text: Ľubomír Jagoš
Foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk