Teraristika vo svojej podstate nie je len chov obojživelníkov či plazov. Zahŕňa aj chov najrôznejších druhov hmyzu, ale i malých hlodavcov. Jedným z nich je aj chrčok zlatý dlhosrstý, známejší snáď pod názvom chrčok teddy.Chrčkov teddy bez problémov odlíšime od iných druhov či typov chrčkov vďaka ich dlhej srsti, ktorá z nich stvorila akéhosi „angoráka“ medzi chrčkami. Práve ich dlhá srsť ale z nich robí na čas o niečo náročnejšieho chovanca v porovnaní s inými „krátkosrstými“ chrčkami. Tá totiž vyžaduje aspoň raz za deň dôkladnú prehliadku, či náhodou neplstnatie. Plstnaté miesta sa nevyčesávajú, iba odstrihujú nožničkami s tupým okrajom. Srsť týmto chrčkom veľmi rýchlo a neustále dorastá.
Veľmi častá otázka v súvislosti s hlodavcami je, či ich je nutné kúpať. Nie, žiadny chrčok či iný hlodavec i morča by sa nemal kúpať. U týchto dlhosrstých chrčkov teddy vyvstáva problém, predovšetkým v teplých letných mesiacoch, či mu náhodou nie je až príliš teplo. Pri izbovej teplote nie je, ba strpí aj chov v chladnejších miestnostiach, napr. na chodbách v panelákovom byte, kde teplota hlavne v zime klesá na 15 - 20 stupňov. Ak v lete táto teplota príliš vystúpi, stačí chrčka umiestniť do chladnejšej miestnosti.
Chrčkovia teddy, podobne ako chrčok zlatý krátkosrstý, si ponechali svoju nie príliš družnú povahu. Najlepšie sa cítia samostatne chované. Pre chovateľa to ale znamená, že pre chov párika chrčkov teddy potrebuje dve nádrže. V mojom chove som mal donedávna bez problémov umiestnený nepríbuzný párik jedincov, ktoré sa navzájom veľmi dobre znášali. Problém nastal, keď som ich preložil do väčšieho terária. Okamžite sa napadli a ja som ich musel rozdeliť samostatne.
Bežne po 8.mesiaci života dochádza u „teddyho“ k šarvátkam medzi dvoma jedincami. Tak sme sa dostali k samotnému chovu „teddyho“.
S úspechom sa dá chrčok zlatý dlhosrstý chovať aj v priestranných klietkach určených pre chov malých hlodavcov. Kovové mreže na dne klietok však škrečkom príliš nevyhovujú. Na úkryt i spanie (chrčky cez deň zväčša spia) nám môže poslúžiť drevená búdka, ale aj na bok položený malý kvetináč, ktorého dno pomocou kladivka odstránime a väčšiu časť kvetináča inštalujeme čo najbližšie k stene terária. Často si však náš chovanec, a to sa stalo i v mojom chove, „ustelie“ v niektorom rohu na kopci hoblín a predloženú búdku úplne ignoruje. Takto sa správa samička, zatiaľ čo samček sa nasťahoval do svojej búdky.
Namiesto tradičného kolotoču radšej umiestnime do ubikácie primerané konáriky zo stromu, skrútenú korkovú kôru či kôru z iného stromu a podobné prírodné dekorácie. Nesmú nášmu chovancovi po zdravotnej stránke ublížiť.
Na chov nám úplne postačí aj primerane veľké terárium či akvárium dôkladne zakryté, ale popritom neobmedzujúce prúdenie vzduchu (pozor na možnosť prievanu). Do terária možno k hoblinám (nie pilinám) pridať aj dubové či bukové lístie, papier, misku s potravou (pšenica, kukurica, ovos, jačmeň, proso, slnečnica…, ovocie a ovocie, varené mäso, čerstvo zvlečené larvy múčneho červa, púpava, šalát, konáriky ovocných stromov, vajíčko na tvrdo, tvaroh, jogurt, pelety pre psov a mačky) a napájačku na vodu. Za potravu predkladáme klasický jedálniček pre chrčkov, len u šťavnatej potravy si treba dávať pozor, pretože sa chrčkovi teddymu často zlepí srsť.
Chrčok teddy, podobne ako ďalšie druhy tohoto rodu, si vytvára zásoby v domčeku, alebo v niektorom rohu ubikácie. Tie mu radšej kontrolujte a vyberajte. Tento chrčok si svoje teritórium značkuje pomocou žliaz umiestnených na bokoch tela. Aj toto správanie môže zapríčiniť zlepenie jeho srsti. Nadmernému značkovaniu sa dá zabrániť, ak pri upratovaní jeho ubikácie vylúčime použitie akéhokoľvek prenikavo voňajúceho prostriedku. Toto značkovanie teritória má podľa všetkého slúžiť na prilákanie samičky či odpudenie ďalšieho samčeka.
Chrčok teddy máva po 16 dňovej gravidite okolo 8 mláďat, ale niekedy ich môže byť aj 15. V dobe odchovu dochádza pri nedostatku vhodnej potravy ku kanibalizmu a samička môže zožrať aj všetky mláďatá.
Spočiatku sa u mladých chrčkov zlatých nedá povedať, či z nich vyrastú chrčkovia teddy, alebo klasický chrčok zlatý. Medzi štvrtým a šiestym týždňom sa však u nich začínajú chlpy na určitých typických miestach na tele nápadne predlžovať: za ušami, na lakťoch, v okolí žliaz na bokoch a na zadnej strane stehien.
Pri ich chove je dôležité, že chrčok s normálnou dĺžkou srsti sa môže skrížiť s chrčkom teddym. Dlhosrstnatosť sa totiž dedí skryto, čistokrvný dlhosrstý chrčok skrížený s teddym dá v prvej generácii len chrčky s normálnou srsťou, ale so zmiešanými dedičnými znakmi. Ak sa tieto pária medzi sebou, majú v potomstve zastúpené jedince s normálnou srsťou, ale aj dlhosrsté. Teddy skrížený s teddym dá vždy mláďatá teddy, dĺžka srsti dosiahnutá u dospelého jedinca však môže kolísať.
Text a Foto: Štefan Čambal