Článok prebratý zo serveru www.vivarista.sk


Pakobylka drapľavá (Eurycantha calcarata, Lucas, 1869) v insektáriu

Článok zo sekcie Teraristika

obrázokPakobylka z krajiny lovcov lebiek - Novej Guíney Tento príslušník podčeľade Eurycanthinae obýva stromy a kroviny dažďového pralesa Papuy-Novej Guíney a severnej Austrálie.
Často bývajú nájdené pohromade v akýchsi komunitách o viacero jedincov.
Je to veľký, masívny druh, dosť podobný druhu E.horrida, ten má však mohutnejšie tŕne na končatinách.
Samec tohto druhu pakobylky, označovanej aj ako PSG23 je dlhý maximálne - 12 cm, na stehnáchch má 1 cm dlhý tŕň, bez krídiel. Jeho farba je tmavá a silno lesklá. Nemá krídla. Je štíhlejší než samica - hlavne bruško má štíhlejšie.
Samička dosahuje maximálnu dĺžku 15cm, hmotnosti okolo 20g, tiež je bez krídiel.
Jej farba je smolno hnedá, tmavá a silno lesklá. Má robustné telo, na zadočku má 1,5 cm dlhé kladielko.





Potrava: Listy černice, maliny, dubu, brečtanu, "čínskej ruže". V zime sa aj v lese na chránených miestach dá nájsť potrava, hlavne listy černíc.





Rozmnožovanie: Tieto pakobylky sa rozmnožujú pohlavne aj nepohlavne. Ak máte v chovoch samcov, tak sa rozmnožujú pohlavne, ale dosť často to prechádza k nepohlavnému množeniu, t.j. že k množeniu nepotrebujú samcov.



Vajíčka sú valcovité, dlhé asi 8x4 mm, sivohnedé. Samička ich kladie svojím kladielkom rovno do substrátu - najvhodnejšia je rašelina. Vyliahnuté nymfy sú asi 1 až 1,5 cm veľké. Môžete ich nechať aj v rašeline, kde ich samička vypustila, ale ja ich vyberám a mám ich v nádobke na navlhčenej servítke alebo gáze. Treba však zabrániť plesni, ktorej napadnutie je dosť časté. Ak sa pleseň už objavila, tak vajíčka treba premyť a uložiť opäť na čistý podklad.



Chov: Potrebujú stredne vlhké až suché insektárium, ktoré často rosíme, pretože radi pijú vodu. Nádobu so zeleným krmivom treba tak utesniť, aby sa do nej nedostali, lebo sa môžu utopiť.



Sú aktívne v noci a vhodné je im do ubikácie dať nejaký úkryt, aby sa mohli ukryť. Najlepšie je prázdny kokosový orech alebo starý kus kôry.
Na to, aby samička mohla klásť vajíčka potrebuje buď vlhkú rašelinu, či vlhký piesok. Substrát na vajíčka umiestnime do nádobiek a udržujeme stále vlhký.

Tento druh zaujímavej pakobylky sa postupom času rozšíril do amatérskych chovov, čo je len dobre.



Text: Marcel Bodnar a Štefan Čambal VIVARISTA.sk
Foto: Štefan Čambal



Šéfredaktor | 22.5.2013 20:35 | 0 komentárov | 3819x


Dátum: 28.3.2024 19:02:11
URL článku: http://www.vivarista.sk/m/clanky/2342