Čeľaď: Theraphosidae Thorell, 1870Podčeľaď: Theraphosinae Thorell, 1870
Rod: Brachypelma Simon, 1891
Kto by ho nepoznal či nemal ešte vo svojom chove. Vtáčkar potulný, ako znie jeho meno, sa nie nadarmo zahrňuje medzi druh, ktorý je medzi chovateľmi obľúbený, často chovaný a rozšírený. Vedecky ho popísal Ausserer už v roku 1875.
Oblasť jeho výskytu je stredná a južná Amerika, kde ako úkryt vyhľadáva rôzne korene, kúsky kôry alebo si sám hĺbi, resp. obýva už vytvorené nory po iných živočíchoch.
Základné sfarbenie tohto vtáčkara je čierne, hnedé až čierno-modré, na zadočku má výrazné ohnivo-červené chĺpky. Samec je menšieho vzrastu a nepôsobí takým mohutným dojmom ako samica, pričom ich sfarbenie je dosť podobné. Navyše samec má aj tibiálne háky na konci makadiel. Samica dorastá do dĺžky 6-8cm a samec 5-7cm. Samička sa dožíva asi 15 – 20 rokov, samček 2 – 3 roky.
Chov: Tento druh nie je náročný a preto je vhodný aj pre začiatočníkov.
Na chov menších štádií je vhodná klasická filmovka s vrstvou lignocelu či iného vhodného substrátu, ktorý je nutné pravidelne vlhčiť, mláďatá sú žravé a rýchlo rastú. Na chov dospelých jedincov je vhodné terárium s rozmerom napr. 35x25x25 (DxVxŠ), ako úkryt poslúži kus kôry alebo rôzne korene, nemala by chýbať ani nádobka s vodou keďže tieto pavúky dosť často a veľa pijú .Teplota by sa mala pohybovať medzi 25-27 stupňov C. a vlhkosť 65-80%. Ja mojich chovancov chovám v teráriu 37x37x35 v ktorom je pomerne dosť vysoká vrstva lignocelu (cca. 13cm) pretože si radi hĺbia nory.
Ako úkryt im slúži kvetináč, ktorý je otočený naopak a vpredu má otvor, použiť možno aj kôru z borovice po ktorej radi lezú. Terárium rosím každý 2 deň a kŕmim raz za 1-1.5 týždňa. Nemala by chýbať plytká napájačka.
Ako krmivo predkladáme larvy Zophobas morio, Tenebrio molitor, šváby, svrčky alebo myšie holíčatá.
Tento prekrásny vtáčkar bol môj prvý pavúk vôbec a dodnes mi robí radosť. Od jedného chovateľa som dostal jedinca v 1.zv. a toho mam dodnes. Dnes je to krásna dospelá samica, ktorú onedlho čaká párenie. To prebieha rovnako ako u iných druhov pavúkov, no problémy s ním nebývajú.
Svojho dospelého samca, ktorý sa zvliekol do dospelosti 11.11. 2006 a prečerpal sa. Dospelý samec prečerpá svoje sperma pomocou spermatickej siete. Samec si upradie pavučinu, na jej spodnej strane vylúči z pohlavného otvoru sperma. Potom prečerpá sperma z pavučiny do bulbusov , ktoré má na konci makadiel. Tu je sperma uchované až do párenia. Po párení sa prečerpávanie môže, ale taktiež nemusí opakovať.
Samicu som pred samotným párením do sýtosti nakŕmil, pripravil si drevenú varešku, pravítko a dlhú pinzetu pre prípad, že by nastali nečakané komplikácie.
Pár dní na to, som do terária k adultnej 8 ročnej samičke pridal v poobedňajších hodinách samčeka. Samček bol veľmi opatrný a pár minút po pridaní do terária sa ani nepohol. Samička ho však zaregistrovala a začala mohutne bubnovať. Až tak, že sa k nej pridali aj samičky v susedných teráriách. Po chvíľke samček sa rozhodol bubnovanie opätovať a pomaličky kráčal v ústrety samičke, ktorá vyšla zo svojho úkrytu.
Po tom sled ďalších udalostí nabral rýchly spád.
Samček sa jemne a opatrne dotkol samičky a rýchlo ušiel. Samička utekala za ním. No k jeho napadnutiu nedošlo. Samček s rozhodol zmeniť taktiku a prestal sa hýbať. Samička sa ukľudnila a znovu začala bubnovať. Očividne bola prítomnosťou samčeka vzrušená. Samček sa otočil a okamžite ba priam ukážkovo nadvihol samičku, zafixoval pomocou svojich tibiálnych hákov jej cheliceri a postupne zasunul oba svoje embolusy do pohlavného otvoru samičky. Samotné spojenie trvalo ani nie 6 sec. a viac krát sa neopakovalo. Samčeka som preložil do jeho terária.
17.1.2007 v nočných hodinách sa v teráriu samičky stalo niečo úžasného. Vo svojom úkryte, ktorý tvoril o stenu opretý kus kôry zastretý snehovo bielou akoby polguľou upradenej pavučiny si začala na substráte terária vytvárať viacvrstvovú podkladovú sieť, ktorá sa postupne premieňala na tvar misky. A práve tu, do akejsi jamky, nad ránom začala klásť svoje žltkasté vajíčka. Vysilená samička, ktorá si splnila svoju základnú povinnosť – zachovať svoj rod, z posledných síl musela dokončiť svoj nový kokón, ktorý neskôr zamaskovala okolitou zeminou a zapriadla do neho i svoje chĺpky. Postavila sa nad kolísku nového života a začala priasť, zakrývať svoju čerstvú znášku ďalšou vrstvou pavučiny. Tú ešte zabalila okrajovými sieťami a sformovala kokón do pre druh charakteristického tvaru. Už to nebol okrúhly, vajčitý, snehovo biely, ale skôr neforemný od zeminy špinavý balíček s vajíčkami, o ktorý samička, odpočívajúc po namáhavej znáške sa vzorne starala, otáčala ho v pravidelných intervaloch až do 29.2.2007, kedy som ho jej odobral.
Po jeho otvorení som narátal 556 lariev(nymfy I.). Okrem nich som našiel iba 5 neoplodnených vajec. Larvy som nechal v kokóne, ktorý som položil na obrúsok do krabičky. Okrem neho som tam vložil aj mokrý kúsok servítky, aby udržal potrebnú vlhkosť. Po tom, čo sa nymfy začali postupne zvliekať do prvého štádia, kedy to už skutočne boli pavúčiky ako ich rodičia, som ich jednotlivo premiestnil do pripravených filmoviek so substrátom.
Keď som dostal do rúk filmovku s maličkým pavúčikom tohto druhu, tak som nevedel o vtáčkaroch takmer nič a dnes si život bez nich nedokážem predstaviť. Pavúk rástol rýchlo a bol veľmi žravý, takže pre mňa ako pre začiatočníka to bola určite dobrá voľba.
Brachypelma vagans nie je agresívny, ale skôr impulzívny, bráni sa hlavne vyčesávaním chĺpkov, ale aj jedovatým uhryznutím (nie je však toxicky významný).
Text a foto: Tomáš Pavlík, Štefan Čambal, VIVARISTA.sk