Prírodovedci, ktorí zmenili svet
Nemecký prírodovedec, jeden zo zakladateľov modernej fyziológie. Študoval na lekárskej fakulte v Bonne a po skončení štúdia začal na nej pôsobiť ako vysokoškolský profesor. Keď v roku 1833 zomrel známy bádateľ v oblasti parazitológie, univerzitný profesor K.A.Rudolphr, nastúpil Müller na jeho miesto. Tu rozvinul veľmi rozsiahlu vedeckú a učiteľskú činnosť. Podobne ako Purkyně aj Müller robil fyziologické pozorovania sám na sebe, a tak si poškodil nervovú sústavu. K pracovnému vypätiu mu pribudli i mnohé starosti. Ako rektor univerzity mal v roku 1848 neustále potýčky s revolučným študentstvom. To všetko na neho nepriaznivo vplývalo. Stal sa nervóznym a zádumčivým. Zomrel náhle, takže niektorí jeho súčasníci predpokladali, že spáchal samovraždu. Pod vplyvom svojho učiteľa botaniky Ch. Neesa von Esenbecka začal vedeckú činnosť ako prírodný filozof. Až profesor Rudolphi mu dal podnet, aby sa venoval konkrétnejším problémom. Müller vytvoril náuku o špecifických zmyslových energiách. Podľa tzv. Müllerovho zákona zmyslový orgán odpovedá vždy rovnakým spôsobom na ľubovoľné podráždenie. Vysvetlil podstatu reflexných pohybov. Preskúmal aj činnosť niektorých žliaz stavovcov. Müller bol vitalistom a zástancom teórie samoplodenia, zároveň bol aj odporcom náuky o premenlivosti druhov. Zaoberal sa tiež porovnávacou anatómiou. Dôkladne preštudoval vnútornú stavbu kopijovca. Okrem toho skúmal aj ostnokožce, červy a mäkkýše, preskúmal zrakové a sluchové ústroje hmyzu a pod. Na jeho štúdie o kopijovcovi nadviazal ruský biológ A.O.Kovalevskij.