S anglickým súhrnom
Tento druh chameleóna sa v našich teráriách nechová príliš dlho, veď ešte v roku 1992 - 1993 patril medzi vzácnych chovancov. Napriek tejto skutočnosti je to ale najznámejší zástupca týchto po všetkých stránkach fascinujúcich jašterov a najčastejšie zastúpený v chovoch mladých i pokročilých teraristov.Tento 45 až 65 cm veľký chameleón (samice bývajú o čosi menšie) obýva kríky a stromy, či dokonca suché oblasti a polopúšte nielen Jemenu, ale aj južnej časti Arabského poloostrova, kde je endemitom.
Najväčšiu hustotu populácie sa podarilo zaznamenať v blízkom okolí miest Tai´zz a Ibb (Jemen). Ide o vysoko položené (1200 až 2000 m.n.m.) dlhé a široké horské údolie obklopené horskými štítmi cez 2900 m.n.m, ktoré ústi prostredníctvom niekoľkých vádí do Tíhámy na juhovýchode a na pobreží Indického oceánu na juhu. Netreba zabudnúť na skutočnosť, že sa jedná o najzelenejšiu časť Arabského poloostrova, kde panuje subtropické až tropické podnebie s rornou úhrnou zrážok až 2000 mm. Výkyvy v podobe obdobia malých dažďov na jar a veľkého obdobia dažďov v lete sú tu bežné. Medzi nimi je krátke a nevýrazné malé obdobie sucha, pričom na jeseň a cez zimu je tu veľké obdobie sucha, pričom aj v najsuchšej perióde tu padne asi 50 mm vlahy mesačne. Priemerná ročná teplota sa tu pohybuje okolo 20 stupňov Celzia, s priemerným denným výkyvom o 14 st. C.
V pomerne malej oblasti svojho rozšírenia vytvoril varianty, ktorých taxonometrický stav nie je ešte celkom uspokojivo objasnený. Vplyvom rôznych populačných tlakov jestvuje v rámci druhu aj niekoľko podstatných rozdieľov vo veľkosti jednotlivých variantov. Najkrajšia a najväčšia forma pochádza údajne zo severného Jemenu.
Zaujímavosťou je jeho popis, ktorým ho systematikovia radili k madagaskarským druhom chameleónov pôvodom zo severu krajiny. A akoby to nestačilo, dlho bol považovaný za súčasť herpetofauny Egypta, Etiópie a Sokotry. V staršej literatúre sú pri tomto druhu uvádzané dva poddruhy - z Jemenu Ch.c.calyptratus a Ch.c. calcarifer Peters, 1871(Asir a Saudská Arábia). Ako sa ale neskôr na základe dokladových jedincov ukázalo, druhý poddruh bol popísaný na základe kríženca Ch. calyptratus a Ch. arabicus. Takto vzniknutý hybrid je oveľa mohutnejší a robustnejší než Ch. calyptratus, ale má nižšiu prilbu. Je ale plodný a množí sa aj vo viacerých generáciách.
Z taxonomického hľadiska poddruh Ch. calyptratus calcarifer neexistuje, napriek tomu sa ale zvieratá zo Saudskej Arábie od tých jemenských predsa len líšia, rovnako ako sa od seba líšia aj jemenské populácie. Či je to dostatočný dôvod k uznaniu statusu poddruhu, ukážu ďalšie výskumy, ale pre takto vzniknutý nový poddruh sa už bude musieť určiť iný názov (nie "calcarifer").
Chamaeleo calyptratus patrí rozhodne medzi najväčšie a najkrajšie sfarbené druhy chameleónov. Veľmi nápadným a neprehliadnuteľným znakom dospelých samcov je ich niekedy až 8 cm vysoká prilba pokrytá rozšírenými doskovitými šupinami, z ktorej smerom dozadu vystupujú po stranách dva límcové laloky. Hlavové lišty sú posiate zväčšenými bradavičnatými šupinami. Prilba je naopak u samíc väčšinou podstatne menšia. Ošupenie jeho tela je nerovnomerné. Chrbtový lem, ktorý sa ťahá až na chvost, pozostáva z husto dozadu stojacich kužeľovitých šupín, rovnako ako aj hrdelný hrebeň, ktorý pokračuje až na brucho. Na hrdle majú obe pohlavia vyvinutý niekoľko milimetrov vysoký hrdlový hrebeň, tvorený na dotyk mäkkými kónickými šupinami. Presne opísať sfarbenie tohoto druhu je takmer nemožné. Šat samcov pozostáva zo žltých, zelených, čiastočne aj svetlomodrých pruhov a z bieleho i tmavého vzoru. Naopak samice sú väčšinou jednofarebne zelené s tmavou kresbou. Čerstvo vyliahnuté mláďatá sú často iba jednofarebne svetlozelené. Pohlavný dimorfizmus je u dospelých jedincov veľmi silne vyvinutý. Samci sú v porovnaní so samičkou oveľa robustnejší, majú zdurený koreň chvostu, ostrohy na zadných končatinách, ktoré sú zreteľné okamžite po vyliahnutí, vyššiu prilbu a vyšší hrdlový i chrbtový hrebeň. Taktiež farebnosť je medzi pohlavím odlišná.
Tento druh chameleóna vyžaduje pomerne priestrannú ubikáciu, kde možno chovať malú skupinku tvorenú jedným samcom a niekoľkými samicami. Samice sa vzájomne takmer ignorujú a prejav teriroriálneho správania sa u nich nie je zastúpený. Minimálny rozmer terárií v takýchto prípadoch je asi 120x100x100 cm. U takéhoto chovu však nemožno zabudnúť na fakt, že každé zviera má svoje obľúbené miesta k vyhrievaniu, spánku i odkladaniu trusu. Pre jednotlivo chovaného samca je vhodné aj terárium o veľkosti asi 75x50x100 cm a pre samicu 50x50x80 cm. Samozrejme, čím im poskytneme väčšiu ubikáciu, tým to pre zvieratá bude lepšie.
Vždy sa však musí jednať o nádrže dobre osvetlené s teplotami okolo 20 st.C u dna, 25 - 28 st.C uprostred a cez 30 st.C pri strope s možnosťou lokálneho výhrevu aj nad 30 st.C, pričom nočná teplota by mala klesnúť aj o niekoľko stupňov. Steny sa odporúča polepiť korkom, čím sa zväčší pohybová plocha. Na dno je vhodný piesok, ktorý v ubikácii so samicou má dosahovať aspoň na niektorých miestach aj 30 cm výšky. Z rastlín vyberáme robustné a pevné druh, ktoré odolajú týmto chameleónom, vhodné sú aj umelé rastliny. Nezabudnime priestor v teráriu vyplniť rôzne pokrútenými koreňmi a konármi. Aspoň raz denne, najlepšie ráno, terárium výdatne rosíme. Okrem toho ale musí mať chameleón možnosť sa napiť v miske s vodou. Odporúča sa dodržovať 14 hodinový svetelný režim dňa.
Povahovo je to veľmi agresívny druh. Samec sa so samicou môže, ale nemusí zniesť v jednom i keď veľkom teráriu. Samci sú takmer vždy neznášanliví. Ak sa stretnú dvaja samci, začnú so zastrašovacím rituálom. Postavia sa bokom k sebe, zploštia svoje telo na najvyššiu možnú mieru, nafúknu hrdelný lalok, prednú končatinu bližšie k sokovi ohnú v lakťovom kĺbe a prsty zovrú do "štipky". Ich telo priam hrá krikľavými farbami. Ak v tomto okamžiku jeden zo súperov spozná, že má pred sebou silnejšieho súpera, farbami mu naznačí, že od vzájomného súboja upustí. Ale ak obaja samci nechcú ustúpiť, pokračujú v začatom predvádzaní kývaním sa zo strany na stranu, límec helmy postavia kolmo k telu, potriasajú hlavou, zvíjajú a rozvíjajú svoj chápavý chvost, niekedy otvárajú tlamu, ohrňujú pyskami a syčia. Málokedy sa to skončí iba tlčením tlamou do súperovho boku. Často sa to ale skončí pohryzením s nezriedka dosť vážnymi následkami (roztrhaná koža, zlomené rebrá, prerazená stehenná kosť, zlomená stredová lišta prilby, odhryznutie chápavého zakončenia končatín atď.).
Pri podráždení možno počuť dospelé jedince vydávať málo intenzívny, ale za to dobre počuteľný vŕzgavý zvuk o frekvencii asi 210 Hz, ktorý vychádza z hrudného koša. Takisto mláďatá vydávajú obdobné zvuky, ale tie sú podstatne vyššie, pričom znejú ako pískanie. Podľa všetkého sa jedná o obranné správanie sa voči predátorom.
Párenie je u tohoto druhu pomerne mierne a v prírode sa odohráva podľa rôznych oblastí výskytu v rôznych ročných obdobiach. To ale pri chove v opatere človeka príliš neplatí a párenie sa odohráva bez zjavnej závislosti na ročnom období. Samec sa vtedy odie do tých najpestrejších a najkrikľavejších farieb, sploští sa a v určitej vzdialenosti sa pred samicou predvádza. Pritom kýva hlavou zo strany na stranu okolo vertikálnej osy, nafukuje sa, švihá chvostom a blíži sa hojdavým pohybom k samici. Ak je táto pripravená na párenie, správa sa voči samcovi neutrálne, no neustále ho sleduje a pomaličky odlieza preč od samca. Ak sa k nej samec priblíži, opakovane ju silne udrie zavrenou tlamkou do boku a následne na ňu zozadu vylezie. Samotné párenie, kedy samec podsunie svoju kloaku pod kloaku samice trvá zväčša 20 minút. Samička je k páreniu ochotná zväčša len 3 - 4 dni po sebe, a párenie sa odhráva aj niekoľkokrát za deň. Dĺžka spojenia sa postupne skracuje a znižuje sa počet kopulácií za deň. Samica dá napokon samcovi svojím výstražným sfarbením najavo, že je gravidná. V tomto období má samica až enormnú spotrebu potravy a preto veľmi rýchlo naberá na svojej hmotnosti. Dĺžka gravidity je priamo závislá na zdravotnom i psychickom stave, ale aj na veku samičky a trvá približne 20 - 45 dní.
Niekoľko dní pred znáškou je samica veľmi nervózna, prestáva prijímať potravu a začína hľadať vhodné miesto na uloženie znášky. Dva dni pred samotnou znáškou vyhrabe niekoľko skúšobných jamiek, z ktorých potom jednu vyberie a hrabaním ju upraví na požadovanú hĺbku. Samotná znáška prebieha spravidla vo večerných hodinách a jednotlivé vajíčka sa v ústí kloaky objavujú spravidla v dvojminútových intervaloch. Ich počet sa pohybuje od 12 do 85, ale najčastejšie je to 30 - 40, ich veľkosť je v priemere 1,7 x 1,1 cm. Po skončení znášania samička jamku starostlivo zahrabe, zaznamenalo sa aj stráženie znášky samičkou po dobu niekoľko dní. Pri chove v opatere človeka sa osvedčilo preložiť samičku v okamžiku, kedy bolo už celkom jasné, že si vyhrabáva jamku na odloženie znášky, do 5 - litrového uhorkového pohára naplneného do jednej tretiny vlhkým pieskom. Pre úspešnú inkubáciu sa osvedčila aj hlina, zmes piesku a rašeliny, perlit, vermikulit, lignocel. Počas inkubácie sa vajíčka nápadne zväčšia. Pre lepší priebeh samotnej inkubácie nakladené vajíčka radšej odoberieme a inkubujeme ich napr. v plastikovej nádobe s tesne uzatvárateľným priehľadným vrchom. Inkubačná teplota sa má pohybovať medzi 28 až 30 st.C, ale s úspechom prebehla inkubácia aj pri izbovej teplote, teplote nad 32 st. C, dokonca aj pri teplotách od 16 st. v noci a 32 st. C cez deň. Najlepší priebeh inkubácie však mala znáška umiestnená do vlhkého vermikulitu pri dennom kolísaní teploty od 20 do 30 st. C, kedy sa dĺžka inkubácie pohybovala okolo 200 dní, liahnivosť mláďat bola takmer 100 , mortalita mláďat do dvoch mesiacov po vyliahnutí bola minimálna. Popri tom ako nepriaznivé na vývoj zárodkov vo vajíčkach sa ukázali vysoké teploty okolo 30 st.C a prílišná vlhkosť inkubačného substrátu.
Mláďatá merajú po vyliahnutí okolo 5,5 až 7,5 cm, pričom v priebehu 4 mesiacov sú schopné dosiahnuť pohlavnú dospelosť a v piatich mesiacoch sú samičky schopné absolvovať svoju prvú znášku. Samotný vývoj mláďat do dospelosti však trvá spravidla dlhšie.
Mláďatká odchovávame najlepšie samostatne v malých teráriách, ale osvedčil sa aj chov v menších skupinkách, kde sa môže prejaviť zdravá potravinová konkurencia, ktorá ich priaznivo stimuluje k ešte väčšiemu prímju potravy a tým pádom aj k rýchlejšiemu rastu. Pri dostatočne veľkej a pestrej kŕmnej dávke doplnenej o minerálne látky a vitamíny rastú mláďatá veľmi dobre.
Potravu im tvoria malé šváby, koníky, svrčkovia, čerstvo zvlečené larvy múčneho červa, drozofily, muchy domáce(pozor na možnosť zavlečenia myiasisu), voskové mole a ich larvy. U mláďat je veľmi dôležitý dostatočný prísun vody v podobe častého rosenia ubikácie, ale aj samostatnej misky s čerstvou pitnou vodou.
Dospelým jedincom možno ponúknuť aj myšatá a rastlinnú stravu (ovocie, zelenina, izbové nejedovaté rastliny atď.), ktorú je nutné mineralizovať a dopĺňať vitamínmi (nie VITA - REP, Biofaktory !).
Chameleón jemenský je druh veľmi prispôsobivý, pri dodržaní určitých pravidiel chovu aj nenáročný, preto je jeho chov vhodný pre pokročilých teraristov.
Prvá v slovenčine napísaná monografia o tomto druhu chameleóna
Summary:
Yemeni chamaleon (Chamaeleo calyptratus) - a beautiful inhabitant of our terrariums. The author describes the ethology, biology and chamaleon-keeping itself in details. The article also describes the question incubation and youngsters breeding, food requirements, and attracts the attention to VITAREP, a vitamine preparation. Due to its composition, this preparation is unsuitable to be added to the food for chamaleons.
Text a foto: Štefan Čambal, VIVARISTA.sk